Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Viera Studeničová, Ivana Gondorová, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 334 | čitateľov |
[9]
Tys’ to, — pacholiatko to ľúbe,
krstené vlahou šumnej Rimavy?
ktorému v svätom velikosti sľube
usmieva sa vševládny Pán slávy? —
Tys’ to, bremiatko na smrti matera,
na srdci, jehož ľúbezný zvon,
v tušení, slávy proroctvom udiera? —
To on! to on!
Tys’ to, — chlap na piaď, prstenkovlasý,
v skoku o stávku s baranci,
s parobci hradskej pasujúci pasy,
knihy kerovný so školskými šarvanci?
Tys’ to, — čo ľúbiš divočky zrakožiar
i žrebca samopašný zhon,
i lopty let, i purgy rannú jar? —
To on! to on!
Tys’ to, — vrstovník driečny vrstovníkov,
ľúbených diev druh ľúbený,
postava šľachty svätejších zvykov,
junák sláve zasnúbený,
nesklonný priateľ vyšších letov,
nenávistník nízkych poklôn, —
Tys’ to, — slavianskych šuhaj svetov? —
To on! to on!
Tys’ to, — poet mladý, mladosť pejúci,
rozprávnik poviestok zdedených,
robotník národa na svet súci,
vodca smelých, nezvedených,
holub v pokoji — sokol v boji, —
jednaký — mier to, či pohon —
orol v letu, — bralo, keď stojí? —
To on! to on!
Tys’ to, — šibenec, hoden vencov neba,
slobodný väzeň biednych otrokov,
sudca tých, krvou čo súdili Teba,
vraždili slávy slovenskej prorokov? —
Tys’ to, — čo berie kríž ťažký na seba
pre Tatier velebný Sion,
vediac i žiť, i mrieť, ako treba? —
To on! to on!
Tys’ to, — čo velie pod národa zástavou,
pod zástavou biel-modro-červenou,
s veličanskou orlicou dvojhlavou,
čate dobrej vôle verných členov,
čistiac od zberby krokodílov
slovenský Váh, slovenský Hron
slovenskou valnou, dobrou silou? —
To on! to on!
Tys’ to, — čo stál tak na pustách Maďarov
sťa driečna lipa v Bakoni,
pokoriac pyšnú tvár pokornou tvárou —
v ktorom nás poznali oni?
Tys’ to, — čo strhnúc hradby nepriateľov,
dobyť srdcia ich šiel ta von, —
podmaniteľ ten podmaniteľov? —
To on! to on!
Tys’ to, — svetlo na horách Budína,
vedomec vedomcov slovenských,
sôvetník jasných Habsburgovcov syna
véhlasný, — v radách rodných i zemských!
Tys’ to, — druh verný družstva Tatrína, —
jemuž dala predsedu trón
svätomartinská Slovače družina? —
To on! to on!
Tys’ to, — bohatier Anny svätice, —
cárom Všerús druh uctený;
syn z najmilejších milej Matice,
či otec tejto slávoženy, —
ktorý otvoril šíre jej svetlice,
ktorého ľúby, mohutný ozón
nasypal v lono jej stotisíce? —
To on! to on!
„Bol človek — vraj — poslaný od Boha,
ktorému meno bolo Ján“:
Tys’ to, — ktorého pokojná noha
stúpa do triumfálnych brán,
kráča v osvetlený svoj stan, —
tys’ to — pýtam sa napokon —
veľký Tatier našich župan? —
To on! to on!
No, ligocže sa, svieť, Osvietený,
svieť na slávy slovenskej dráhu!
Jak Ty, ľud Tvoj má byť povýšený,
vyššie, vyššie, ťah po ťahu! —
Držals’ v pekle, zadržíš v svetle neba
i zlata blesk, i striebra tón,
ba v svetle tom svet lepšie pozná Teba!
To on! to on!
[9] Báseň prvý raz uverejnená v Pešťbudínskych vedomostiach IV. 1864, č. 100. Odtiaľ bez zmeny bola prevzatá do Sokola IV. 1865, č. 1, 3 — 4. Báseň v Pešťbudínskych vedomostiach i v Sokole má názov: „Pánu Jánovi Franciscimu Jeho Osvietenosti Ľuptovskému županovi.“
Francisci koncom roku 1864 zavítal do Banskej Bystrice, kde sa mu dostalo vrelého prijatia. Sám Sládkovič považoval Francisciho návštevu za veľkú udalosť a pred jeho príchodom napísal oslavnú báseň, o čom sa dočítame zo Sládkovičovho listu Augustovi Horislavovi Krčmérymu 21. novembra 1864:
Môj a Boží Auguste!
V ktorú hodinu prijde syn človeka, župan ľubtovský, o tom, — nepoviem anjeli v nebi — ale bystrickí národovci a radvanskí povedať nevedia. — Čo ja dosial viem, je to, že niektorí naši: Turzo, Chrástek, Čulen — majú dnes do Sv. Kríža vústrety Rímovcovi nášmu vybrať sa, — s tým úmyslom, že — najdúc ho tam — doprevadia zajtra hore.
Škrabem hlavu od omrzlosti, že ani o tom svetla Ti dať nemôžem, ako sa schôdzky okolo milého hosťa zriadia. Ukáže sa to bezpochyby len potom, keď bude tu a keď o tom s ním samým prehovoriť možno bude.
V obstojatelstvách takýchto, Tebe, Gustík, tuším neprichodí jináč urobiť, len, zajtra pred večerom vybehnúť hore a osobne zamiešať sa do behu vecí, a hádam v stredu, po vykonaných prácach úradných, takže.
Pejma moja bude loviť príhodné okamženie, kde by miesta našla. — Tvoje pochválenie jej nedám za groš. —
Paulinimu naložil som dovedať sa o veci.
S Bohom, do videnia! Váš a Tvôj celou dušou
Andrej.
O Sládkovičovom vzťahu k významnému predstaviteľovi kultúrnopolitického života zachoval sa aj dokument, reč, ktorou Francisciho vítal a v ktorej sú myšlienky, rozvedené v oslavnej básni („On ale našu slávu nežiada: lebo má ľúbosť našu. On je tu náš povestník, náš vedomec, náš dobrovoľnícky veliteľ, nášho Svätomartinského Shrom. Predseda, našej Bratice slov. čestný doživotný Podpredseda, náš vôdca národný a kto vyráta všetko!…“).
Zachovali sa dva exempláre rukopisov s datovaním „O Martine 1864“, ktoré sa v ničom od seba nelíšia, ani pravopisom, ani formátom (oba sa skladajú z dvoch listov rozmerov 34 × 21 cm). Len vzhľadom k nášmu textu rukopisy vykazujú tieto odchýlky: v. 1: pacholiatko — paholiatko; v. 5: bremiatko — bremiačko; v. 7: v tušení — v tušeniu; v. 12: kerovný — kärovný; v. 15: rannú — ranniu; v. 17: vrstovníkov — vrstovníkôv; v. 19: zvykov — zvykôv; v. 22: poklon — poklôn; v. 23: svetov — svetôv; v. 28: vodca — vôdca; v. 33: vencov — vencôv; v. 34: otrokov — otrokôv; v. 35: Teba — Tebä; v. 36: prorokov — prorokôv; v. 37: berie kríž ťažký na seba — bere kríž ťažký na sebä; v. 44: členov — členôv; v. 46: Hron — Hrôn; v. 49: Maďarov — Maďarôv; v. 50: v Bakoni — v bukoni; v. 53: nepriateľov — nepriatelôv; v. 55: podmaniteľov — podmanitelôv; v. 58: vedomcov — vedomcôv; v. 63: Slovače — Sloväče; v. 77: svoj — svôj; v. 83: Tvoj — Tvôj; v. 84: vyššie — vyššej; v. 87: Teba — Tebä.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam