Zlatý fond > Diela > Príležitostné básne z prvej polovice šesťdesiatych rokov


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Príležitostné básne z prvej polovice šesťdesiatych rokov

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Viera Studeničová, Ivana Gondorová, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 304 čitateľov

Na smrť pani Žofie Kellnerky-Hlaváčovskej

(† v Liptovskom Sv. Mikuláši 13. júna 1862)

[3]


Rozpusťte čierne vlasy, dcérky mojich Karpatov,
a zachoďte sa v prehorkom plači!
Synovia hôr tých mojich, zavolajte bratov,
žalujte nebu, čo hrdlo dostačí,
vybehnúc na hôr tých najvyššie temä:
že mal mater Hron a Váh — už jej nemá!

Oblečte matku Slávu, dcérky mojich Karpatov,
oblečteže ju v čierne, ako noc rúcho,
nech zabolestí bolesťou svätou,
až prenikne žiaľ večnej milosti ucho:
že v hrob kypiaci slzma sa zaviera
jedna z najbližších útrobe jej dcéra!

Čo najdrahšieho na zemi biednej mala,
svoje detence, i synov, i dcéry,
dušu blahorodú rodoblahu dala,
všetko — až na dno slávoľubstva miery:
A zato, že smrti už nič nenechala,
smrť nám ju, ju nám lakomá smrť vzala. —

No, keď už nohy žiaľ nám podlamuje
tak, že k jame za ňou kloníme sa;
keď za ňou vzlietnuť dušu kosť hamuje,
načože v tomto svete oprieme sa? —
Na to, na čo sa len láska opiera,
a to je modlitba, to je svätá viera!

Ona teraz už Hron i Váh láskou spojila:
tomu tam kolísku, tomuto hrob dala,
jednak za oboje i umrela i žila,
tomu i tomuto deti vychovala:
a teraz, keď tu zžala postať svoju,
tam k večnému sa sklonila pokoju.

Srdce ju tiahlo k liptovskej milej besede,
ustískala svojeť, „zbohom“ dala Hronu,
kľukatá ju cesta strmým Šturcom vedie,
ponad Ružobrehy k Slovenstva Sionu:
ale Boh čakal ju s besedou veselou,
pristrojených chórom blažených anjelov.

Pre tak dobrú dušu pomník kdeže postaviť?
Vo všetkých srdciach šíreho nášho Okolia!
A stánok duše tej, prach drahý osláviť
mohylu, akú Slováci vďační vyvolia? —
Boh volil; — Hoľa ho nízka nespokojí,
nebonosný Kriváň nad jej kosťmi stojí!

A tryznožalm jej ktorý poet zloží? —
duch prosí za ňu nevýslovným lkaním:
Smrť jej skry k smrti svojej, Synu Boží,
a prijmi dušu obmytú pokáním, —
prijm’ ju! — Amen, hej, prijal si už — pravý,
Trojjediný, v lono svojej blahoslávy!



[3] Báseň prvý raz uverejnená v Sokole I. 1862 č. 9, 321.

Zachoval sa rukopisný koncept básne (1 list rozmerov 26 × 13,5 cm), na ktorom pod textom Sládkovič si poznamenal názov: „Žofii Kellnerke rodz. Hlaváčovskej“ a uviedol: „tlačenô v Sokole“. Medzi naším textom a textom rukopisným sú tieto odchýlky: v. 10: prenikne — premkne (sylabicky); v. 12. dcéra — céra; v. 16: slávoľubstva — slávoliubstva; v. 18: lakomá smrt — zákonná smrt; v. 27: umrela — mrela (sylab.) v. 32: „zbohom“ dala; — „s Bohom“ riekla; v. 35: Boh — Bôh; v. 40: vďačnú — vdäčnú; v. 41: Boh — Bôh; v. 42: nebonosný Kriváň — velebný Kriváň (sylabicky); v. 44: lkaním — lkaniem; v. 46: pokáním — pokaniem.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.