ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Veta ti, pejma, — v dverách Jeho ti veta,
bo na prahu Jeho stráži tichá pokora! —
Prijme ťa dobrý ten? — no, keďže aj prijme ťa,
začervenieš sa sťaby pred slncom zora;
chráň sa uraziť muža, — pejma, lichotné dieťa! —
Muž svätyne to — nie hrdoš kráľodvora:
pred týmto chvála naspäť chválená plesá,
tamten pred chválou žiaľno začervenie sa!

Nechoď tam, pejma, ty ľúbeznica sveta!
Ľúbeznica Jeho tíškodychá samota;
rada s modlitbou duša Jeho sa stretá,
a s Ním rada sa stretá bledá sirota, —
ty čo chceš tam? — To mne tvoja odveta:
„Sirota pieseň ja, z matky Slávy života, —
nie k dverám Jeho, — v božej milosti záhrenie
za Neho, sirotu, moje dobrorečenie!“ —

Požehnaná zem, ty Oravienka naša,
neprestaň rodiť veliké, slávne deti!
Jordán-Orava, krsteľnica Tomáša,
veriacich takých Pán Boh požehnajže ti! —
Sloven tvoj z hrobu život už vynáša, —
svitá deň slávy mu, — po zrade to deň tretí, —
„Pokoj vám!“ žehná u slovenských dverí
a — jedenásty každý mu neuverí! —

Tomáš tvoj — Orava — Oravienka milá —
Tomáš tvoj vidí plamenné jazvy národa,
hľadí na ruku, ktorú zbojnič prebila,
žmie vkladá v bok, nímž tiekla krv a voda.
V slovo Slavianstva viera v ňom ožila,
so slovom slovutná slovenstva sloboda, —
váha sklonila sa: — i skríkne Tomáš tvoj,
Oravienka naša: „Hoj, rod môj a ľud môj!“

Keď jednou hrsťou čiaha v ťažké národa rany,
tu druhou hrsťou čiaha v zlaté svoje poklady,
v poklady poklad sám jasavý, neprebraný, —
Simeon staručký, čo predtým Tomáš mladý,
v tamtie večného žitia Hospodina stany
pokojným, zroseným vďakom okom hľadí
a z úst mu radosti svätej hlasy hudú:
„Prepusť ma: videl som slávu Tvojho ľudu!“ —

Neprepusť, Pane! — ak Ti tak svätá vôľa! —
Izrael nový dnes s týmto pred Tebou kľačí;
alebo prepusť, kam sláva Ho slávnejšia volá, —
akže tak Tebe sa, Pane praslávy, páči!
Len nech tam, — u svadby Baránkovej stola, —
majestát Tvoj mu privetiť ráči:
„Vernes’ ťažil s peniažkom Slovana,
sluha! vojdi v radosť svojho Pána!“