ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hurbanov životopis Ľudovíta Štúra spolu s rozpomienkami na revolučné roky 1848 — 49 knižne vydala prvýkrát Matica slovenská v Turč. Sv. Martine v rokoch 1928 — 1944.

Kniha prvá vyšla ako šiesty zväzok série Diela spisovateľov slovenských a ako piaty diel Spisov Jozefa Miloslava Hurbana roku 1928 v redakcii Jaroslava Vlčka.

Kniha druhá vyšla ako siedmy zväzok tej istej série a ako šiesty diel spisov J. M. Hurbana v r. 1938 v redakcii Andreja Mráza.

Kniha tretia a štvrtá spolu s Rozpomienkami vyšli ako 3. a 4. zväzok Spisov J. M. Hurbana r. 1944 v redakcii Stanislava Mečiara.

Vydávanie tejto významnej Hurbanovej dokumentárnej práce trvalo teda spolu 16 rokov. Za týchto 16 rokov sa zmenili dvakrát pravopisné pravidlá. V prvej knihe z r. 1928 sa uplatňuje pravopisný úzus spred vydania prvých pravopisných pravidiel. V druhej knihe z r. 1938 sa uplatňujú pravopisné zásady Pravidiel z r. 1932 a v tretej a štvrtej knihe z r. 1944 je pravopis podľa Pravidiel z r. 1940.

Okrem toho redaktormi, resp. vydavateľmi diela boli až tri osoby, ktoré mali svojské a navzájom sa odlišujúce edičné zásady i náhľady na edičnú prax.

Prvá kniha vyšla tlačou v textovej úprave prof. Jaroslava Vlčka. Tejto úprave možno veľmi mnoho vyčítať. Prof. Vlček zasiahol značne hlboko do samého rozdelenia Hurbanovho tak, že poslednú VII. kapitolu prvej knihy zo svojho vydania vylúčil a mal v úmysle ju zaradiť ako prvú kapitolu druhej knihy. Tento nedostatok odstránil vydavateľ druhej knihy tak, že VII. kapitolu odtlačil na začiatku druhého zväzku (str. 6 — 41).

Ďalšou veľkou chybou Vlčkovho vydania bolo, že nerešpektoval pôvodný autorov text, ako bol uverejnený v Slovenských pohľadoch roč. I. (1881), ale ho značne menil, upravoval ho štylisticky i ináč, ba vynechal z neho celé partie, odseky a pod., ktoré pokladal azda za menej významné. Nemožno tu vypočítať všetky Vlčkove zásahy, ktoré z hľadiska zachovania pôvodnosti textu treba pokladať za veľkú chybu. Porovnanie Vlčkovej úpravy s pôvodným textom v Slovenských pohľadoch by bolo veľmi zdĺhavé a mohlo by priniesť úžitok dôležitý z inej stránky, ako sa sleduje týmto novým druhým knižným vydaním Hurbanovho diela.

Vydavateľ druhej knihy A. Mráz (str. 307) spomína uvedené nedostatky Vlčkovej edície, odtláča celý text druhej knihy podľa pôvodiny, nič nevynecháva, upravuje ho „zväčša iba“ pravopisne a odhliada „takmer úplne“ od jazykových úprav.

Vydavateľ A. Mráz však vyznačuje na začiatku každej kapitoly obsah, čoho niet ani v origináli ani v prvej knihe a neakceptoval to ani vydavateľ tretej a štvrtej knihy.

Vydavateľ tretej a štvrtej knihy poznamenáva (v poznámke na konci štvrtej knihy, str. 236), že preberá text bez zmeny len v súčasnej pravopisnej úprave.

V našom vydaní držíme sa prísne originálneho textu, ako bol odtlačený v Slovenských pohľadoch, a to:

Kniha prvá v ročníku I. (1881) str. 52 — 70, 103 — 132, 198 — 218, 293 — 316, 389 — 414, 524 — 544.

Kniha druhá v ročníku II. (1882) str. 34 — 52,127 — 151, 242 — 270, 338 — 362, 439 — 452, 533 — 562.

Kniha tretia v ročníku III. (1883) str. 69 — 106, 151 — 181, 346 — 372, 554 — 586.

Kniha štvrtá v ročníku IV. (1884) str. 97 — 119.

Rozpomienky v ročníku VI. (1886) str. 39 — 42, 67 — 72, 90 — 92, 115 — 117, 138 — 143, 165 — 167, 187 — 189, 212 — 216, 258 — 264 a v ročníku VII. (1887) str. 1 — 6, 25 — 28.

Poohliadli sme sa aj po rukopise tohto Hurbanovho diela. V Hurbanovej rukopisnej pozostalosti v archíve Slovenského národného múzea v Martine zachovali sa iba fragmenty rukopisu, a to:

a) Začiatok VI. kapitoly prvej knihy — 5 listov a ďalších 10 listov tejto kapitoly označených ako pokračovanie od 1 — 16; chybujú však listy 5, 6, 12, 13, 14, 15.

b) Začiatok VII. kapitoly prvej knihy — dokončenie — spolu 4 listy.

c) Začiatok I. kapitoly druhej knihy — prvý list a listy 6, 7, 8.

d) Začiatok III. kapitoly druhej knihy — prvý list a listy 8, 9, 10.

e) 3 listy z nezistenej knihy a kapitoly.

f) Začiatok IV. kapitoly tretej knihy — listy od 1 — 11.

Sú to teda len celkom nepatrné zvyšky ináč veľkého rukopisu.

Je zaujímavé, že príslušné miesta textu tohto rukopisu a textu uverejneného v Slovenských pohľadoch sa nezhodujú. Text v Slovenských pohľadoch je preštylizovaný, doplnený, značne rozšírený a rozvedený. Možno, že zachované listy sú skutočne len makulár, ako je napísané na opaku jedného listu, ktorý Hurban ešte doplnil a prepracoval.

A tak rukopis, z ktorého sa sádzalo, asi neexistuje. Za originálny text treba teda pokladať text vytlačený v Slovenských pohľadoch, ktorý autor asi sám upravoval a ktorý vyšiel ešte za jeho života.

Predovšetkým pripomíname, že zo zásady nič nevynechávame a nič nepridávame. Ide nám v našej úprave iba o to, aby sme priblížili Hurbanov text dnešnému čitateľovi obsahovo i jazykovo verne.

Jazykový a pravopisný ráz textu originálu zodpovedá pomerom, ktoré panovali v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Tieto roky znamenajú práve začiatok nového vydávania Slovenských pohľadov, ktorými sa začína nová epocha vo vývine nášho spisovného jazyka. Nastupuje nová literárna generácia slovenských realistov, Hviezdoslav, Kukučín, Vajanský. V týchto rokoch začína na spisovný úzus pôsobiť Jozef Škultéty a vlastne súčasne začína svoju činnosť aj Samo Czambel ako lingvista a normotvorca.

Jazyka Jozefa M. Hurbana sa ešte tento nový prúd nedotkol, aspoň nie značnejšie. Jeho jazyk nesie ešte na sebe pečať staršieho obdobia. Celkový jazykový ráz textu sme nemenili. Zachovali sme aj niektoré frázy a slová, ktoré sú pre vtedajší úzus akosi charakteristické. V tomto ohľade sme do textu zasiahli len v jednotlivostiach a minimálne. Dôsledne sme však upravili pravopis podľa normy z r. 1953. Ináč sme zasiahli poväčšine len v takých prípadoch, v ktorých sa aj v pôvodine prejavuje kolísanie a nepravidelnosť alebo ktoré sú výslovne nesprávne a chybné. Priklonili sme sa k zneniu, prípadne k forme, ktorá je vhodná s dnešnou normou.

Upravovali sme zásadne len Hurbanov autorský text. V citátoch, listoch a dokumentoch, ktoré Hurban cituje so zachovaním pôvodného pravopisu asi doslovne podľa rukopisov, nemeníme nič a pretláčame ich bez zmeny (i s chybami) podľa našej predlohy v Slovenských pohľadoch. Upravujeme iba taký citátový text, ktorý preložil sám Hurban z cudzojazyčnej predlohy.

V origináli prevláda silná tendencia zachovávať v cudzích slovách pôvodný, najmä latinský pravopis, ako napr.: auctorita, kollegovia, professor, aesthetika, theológia, physika atď. Všetky cudzie slová píšeme podľa dnešnej normy, a to nielen hláskoslovne, ale aj tvaroslovne.

V našich ďalších poznámkach nebudeme vypočítavať podrobne každú jednotlivú zmenu, lebo by sa tieto poznámky náramne rozrástli. Uvedieme len niektoré také prípady, ktoré sú pre Hurbanov jazykový úzus charakteristické a v ktorých sa javí istá problematika z hľadiska rozkolísanosti vtedajšej spisovnej normy.

Hurban píše nepravidelne raz slovanský, Slovanstvo, inokedy slaviansky, Slavianstvo; uplatňujeme jednotne v celom texte znenie slovanský, Slovanstvo.

Hurbanovo písanie Bretislava, bretislavský upravujeme na Bratislava, bratislavský.

V origináli sa píše boľasť, bľadý, jaseň, zralý a naopak zas šlechetný, zadumený, sebä, hľädobod; upravujeme na bolesť, bledý, jeseň, zrelý, šľachetný, zadumaný, seba, hľadobod.

Píšeme stred miesto stried, hrôzyplný m. hrúzyplný, svedectvo m. svedoctvo, čriev m. striev, zatienenú m. zastienenú.

V origináli je dôsledne krev, krevnatý, pokrevný, chladnokrevný; tu vždy píšeme krv, pokrvný, krvnatý, chladnokrvný. Píšeme taktiež tlmočiť, tlmočník m. tlumočiť, tlumač.

Hurban píše zväčša, ale nedôsledne svoboda, svobodný, niekedy aj sloboda, slobodný. Toto znenie uplatňujeme v celom texte. Naopak znenie driel upravujeme na driev.

Píšeme kapitán m. kapitáň, velikán m. velikáň, farba, farebný m. barva, barevný, výnimka m. výminka.

Hurban podľa bibličtiny píše tvary osobného zámena s j-: jich, jim, jích, jím, v genitíve privlastňovacom jejich, jejích. Všetky tieto tvary upravujeme podľa stavu v slovenskom jazyku a píšeme ich s i-: ich, im. Podobne Hurban píše aj jiný, jiných, jinak. Aj toto upravujeme na iný, iných, inak.

Vzťažné zámená podoby jehož, nimiž a pod. nahrádzame podľa okolností tvarmi v slovenčine spisovnej obvyklého zámena ktorý, ktorá, ktoré.

V origináli sa píše dosť často jaký, jak, jako, ale aj aký, ako; znenie zjednocujeme a píšeme podľa dnešnej normy: aký, ako a pod.

V skloňovaní podstatných mien píšeme: s Karolom, Karolovi m. s Karlom, Karlovi, rodičia m. rodičovia, kmene m. kmeny, na brehoch m. na brehách.

V dat. a lok. pl. mäkkých ženských a stredných podstatných mien píše Hurban dôsledne v prípone -am, -ach namiesto -iam, -iach, teda: povinnosťam, v očach, úzkosťach, záležitosťach atď. Píšeme náležite -iam, -iach: povinnostiam, v očiach, úzkostiach, záležitostiach a pod.

V inštr. pl. mužských podstatných mien píše Hurban dosť často tvar na -y alebo na -i, prípadne na -ami. Tieto tvary upravujeme dôsledne podľa dnešnej spisovnej normy; píšeme teda napr.: plodmi m. plody, zrakmi m. zraky, robotníkmi m. robotníky, študentmi m. študenty, národmi m. národami, predmetmi m. predmetami, bojmi m. bojami, hosťami m. hosťmi atď.

Dosť často používa Hurban najmä pri podstatných menách ženského rodu v inštr. pl. zakončenie na -ama. Takéto prípady upravujeme na -ami; napr. s čistými rukami m. s čistýma rukama, nohami m. nohama, s čiernymi ostrými očami m. s čiernyma ostrými očima.

Hurban píše komparatívy typu novejší, živejší, bohatejší podľa bibličtiny. Tieto tvary sme upravili na novší, živší, bohatší.

Píšeme národnú m. národniu, jeden, žiaden m. jedon, žiadon, jedného m. jednoho, troma m. trimi.

Upravujeme aj slovesné tvary, a to: hoviacej na hovejúcej, čniacimi na čnejúcimi, chcejú na chcú, smejú na smú, musejú na musia, cíťac na cítiac, zovšeobecnelé na zovšeobecnené, najzanedbalejší na najzanedbanejší, prebudilý na prebudený.

V origináli sa píše: spravodlive, niekedy aj spravodlivosť. Preto ináč časté spravedlnosť upravujeme na spravodlivosť.

Znenie učedlník upravujeme na učeník, bratovražedlný na bratovražedný.

Píšeme: európsky m. europejský, jenský m. jenanský, vošli m. vnišli, napr. m. ku pr., týždňa m. týdňa.

Pokladali sme za vhodné nahradiť niektoré slová; a tak píšeme: svojvôľa, svojvoľný, svojvoľník m. svevôľa, svevoľný, svevoľník, napriek m. navzdor (ak ide o predložku), cez m. pres, podľa m. dľa, pretože sa v origináli píše aj podľa, okrem m. mimo, pečlivosť m. péči, všetok m. veškerý, pravda m. ovšem, Rumunov m. Romanov, Srbov m. Sorabov, medzi zďami, zdi nahrádzame slovenským medzi múrmi, múry, píšeme doterajší m. dosiaľny, dosavadny, túžobne m. túžbenne, ťažkosti m. svízele, stredisko m. stredište, hľadisko m. hľadište, všeobecný m. povšechný.

Podmieňovacie vety typu bol-li, utratíš-li, jestli atď. sme upravili so spojkou ak na typ ak bol, ak utratíš, prípadne ak ide o vety opytovacie, uplatnili sme opytovacie slovíčko či.

Neurčitok pom. slovesa byť vynechávame v spojeniach typu zdali sa mu byť víťazmi a upravujeme na zdali sa mu víťazmi.

Spojku aniž by nahrádzame obratom bez toho, že by.

Hurban má veľmi rád dlhé odseky. Snažili sme sa, kde to povaha veci dovolila, text trocha rozčleniť na menšie odseky. Niekde sme priamu reč dali ako nový odsek, aby text bol troška preriedenejší a prehľadnejší.

Napokon poznamenávame, že poznámky pod čiarou označené hviezdičkou sú od J. M. Hurbana, a poznámky odznačené číslicami, sú súčasťou vysvetliviek dr. J. V. Ormisa.

Jozef Štolc