Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Kalinčiak:
Cesta na knížecí pole
<- Späť na dielo
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniel Winter, Jaroslav Merényi. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 66 | čitateľov |
Bibliografické údaje (Zlatý fond)
Meno autora: Ján Kalinčiak
Názov diela: Cesta na knížecí pole
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5
License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Digitalizátori
Michal GarajViera Studeničová
Daniel Winter
Jaroslav Merényi
Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)
Meno autora: Ján KalinčiakNázov diela: O literatúre a ľuďoch
Vyšlo v: SVKL
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1965
Počet strán: 440
Editori pôvodného vydania:
Július Noge [vypracoval štúdiu, edičný návrh, a edičné a bibliografické poznámky]Zlata Dônčová [pripravila edične a z českého originálu preložila článok oO pôsobnosti literárnej spoločnosti malohontskej]
Ján. V. Ormis [vypracoval vysvetlivky, menný register a z nemeckého rukopisu preložil stať Reči študentstvu]
Jozef Nižnanský [zodpovedný redaktor]
Cesta na knížecí pole. Novela v nejnovejším kroji od Matiaša Krivousteho
Dva prozaicko-básnické príspevky Cesta na knížecí pole a Poslední počestnost spící dýmky vyšli v rukou písanom štúrovskom časopise Buben. (Charakteristiku tohto časopisu i veršované príspevky z neho uverejnil Rudo Brtáň pod názvom Štúrovský satirický časopis Buben (1841) v Slovenskej literatúre X, 1963, 78 — 94.) Cesta na knížecí pole vyšla v čísle 3 a 4 „dne 29. září a 6. října 1841“, mala mať ďalšie pokračovanie, no v žiadnom z nasledujúcich čísel pokračovanie nie je, ani nijaká vysvetľujúca poznámka. Kalinčiakovo autorstvo je nesporné, sám túto prácu spomína vo Vlastnom životopise. Poslední počestnost spící dýmky vyšla v 11. čísle „24 Listopadu 1841“ a podpísaná je pseudonymom Dopisovatel. O Kalinčiakovom autorstve však môže svedčiť časť z jeho listu Hurbanovi dňa 9. decembra 1864, kde píše, ako im Hurbanova Anička posielala lipové lístie a pokračuje: „My sme sa síce mŕštili, fajčiac ho, ale predsa sme to len zo samej horlivosti všetko v dýmkach našich spálili. Ja som síce do Bubna o Bolemanovských prednáškach napísal persiflážu na podobnú horlivosť, ale ma zato mali vybiť…“
Ako citovať toto dielo?
<- Späť na dielo
Ján Kalinčiak
— prozaik, básnik, estetik, literárny kritik, pedagóg; autor romantickej poézie a prózy, teoretik pokúšajúci sa formulovať estetické princípy romantizmu Viac o autorovi.
- 341 Púť lásky
- 334 Básne
- 240 Reštavrácia. Obrazy z nedávnych čias
- 158 Svätý Duch
- 157 Orava
- 144 Milkov hrob
- 139 Bozkovci
- 131 Mních
- 121 Knieža liptovské
- 114 Serbianka
- 111 Mládenec slovenský
- 106 Články a úvahy
- 94 Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča
- 74 Králik
- 74 Vlastný životopis
- 60 Reči študentstvu
- 60 Z korešpondencie
- 59 Bratova ruka
- 58 Poslední počestnost spící dýmky
- 44 Láska a pomsta
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
