ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slováci, Slováci,
všetci ste jednací,
ako by vás mala
všeckých jedna maci.

To božie slniečko po nebi si behá,
to slovenskuo plemä všade sa rozlieha.

Nepuojdem ja horou, bojím sa ja Uhrov,
že čierne oči mám, vzali by ma s sebou.

Keby boli Slováci,
išla by ich bozkati.
Ale že sa Maďari,
všecku by ma zbabrali.

Maďari, Maďari, ja chcem byť Slovenka,
nebola, nebudem ja vaša frajerka.

Taký sa mi šuhaj páči,
čo sa kaput^[3] za ním vláči,
nie z takého pokolenia,
čo mu bunda zamastená.

Dosti som pochodiu po Uhorskej zemi,
ešte som nevideu maľovanej^[4] ženy.

Káže sa mi ženiť otec i mati,
kážu mi takú brať, čo dlhy platí.

Dosť som ja pochodiu i po Dolnej zemi,
ale na tých stranách pre mňa súcej neni.

Prišieu som na Kriváň, tam som sa opýtau,
či by on o takom diovčaťu neslýchau.

A on mi poradiu v liptovskom vidieku,
bolo dosť štaltovnuo^[5] i v pleciach, i v drieku.

Ženu mám, ženu mám nie po mojej vuoli,
keď len pozrem na ňu, srdce ma zabolí.

Ženu mám, ženu mám, nevraví slovensky,
nechce v horách bývať, má kroj dolňozemský.

Ženu mám, ženu mám zpoza Debrecína,
pýta si každý deň slaniny a vína.

Ženu mám, ženu mám, ale je Maďarka,
teremtetuje^[6] mi sťa niaka husárka.

Keď puojdu ta dolu čipkári, drotári,
poviem im, aby ju odkiaľ prišla vzali.

Žáden neví, jak je mne,
keď ma Slovák obejme.
Ako by som cukor jedla,
mušt pila a v perí sedla,
tak je mne, tak je mne,
keď ma Slovák obejme.

Žáden neví, jak je mne,
keď ma (Nemec, Maďar) obejme.
Ako by som kyseľ jedla,
ocet pila, v trní sedla,
tak je mne, tak je mne,
keď ma (Nemec, Maďar) obejme.

Ja som Slovák, ty si Nemec, poďmeže sa vítať,
u susedov peknuo diovča, poďmeže ho pýtať!

Či mne sľúbi, či tebe dá skorej svoju ruku,
ja som gazda, ty len krčmár, saframenský kluku!

A veru nechoď k nám, ty nemeckuo vrece,
lebo moja mati v dome Švábov nechce.

Mein lieber Augustin,^[8]
čo chytím, nepustím,
musíš ma vziať.

Ale mamka vraví,
Nemec nemá gatí,
nechcem ťa mať.

Vandrovali Nemci cez Oravu,
nemohli potrafiť k Zubrohlavu.

Trápili sa, mučili sa vo dne, v noci,
až im prišiel Poliak ku pomoci.