Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Lucia Kancírová, Lucia Muráriková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 71 | čitateľov |
Ľudia! Poďte všetci úhrnom do Ameriky, čo by ste mali Atlantické more preplávať ako bujak Jupiter s unesenou Europou.[13] Počujte, ako sa tu vedie mne a nezáviďte mi, ak môžete. Prvé, čo som uzrel v Amerike, bol veliký zástup ľudu s okurovadlami. Náhle som vystúpil z lode, tak ma okúrili myrhou, že ani pápeža ináč. Potom ma vniesli chlapi na zlatých nosidlách do mramorovej kúpeľne. Tam náležite okúpali, vydrhli kokosovým mydlom, natreli ružovou vôdkou a obliekli do nového šarlátového kaftana. Potom mi predstavili tisíc najkrajších paničiek, samé Laury a Míny,[14] aby som si volil, nie jednu, ale desať. Voľba ťažká, keď všetky boly nadmieru rozkošné. Pojal som teda len ktoré bližšie. S nimi ma odviedli do skvostného paláca. Sto maľovaných, zrkadlami, posteľami, kasňami, stolmi, divánmi, kreslami, obrazmi zaopatrených, parketovaných, vyvoštených, čalúnmi potiahnutých svetlíc čakalo tam na mňa a moje preľúbezné hurisky, ktoré plesaly okolo mňa, pospevovaly, smialy sa, pošklbovaly ma. V pivniciach mi ukázali tisíc sudov najohnivejšieho storočného vína a tisíc debien samých dukátov. Chlievy boly plné ohnivých žrebcov, kráv a volov, vozárne pozlátených batárov, veličizná záhrada ovocia, kvietia, zeleniny, sôch, vodometných prameňov. Naprostriedku tak hladko dláždeného dvora, že by si sa mohol kĺzať po hladenom mramore, stála ohromná bronzová socha Washingtonova.[15] To, riekli mi, všetko tvoje, a ak to premárniš, za pokutu musíš prijať desať ráz viac. Poďte, ľudia, do Ameriky! Lebo ja som tu mal takýto pekný sen na hnilej slame.
[13] Bujak Jupiter s usnesenou Europou — Europa bola kráľovská dcéra vo Fenícii. Otec jej bol Foinik, podľa iných Agénor. Zaľúbil sa do nej Zeus (rímsky Jupiter), najvyšší boh. Aby svoj cieľ dosiahol, premenil sa na býka a v tej podobe uniesol Europu z Fenície na ostrov Krétu, kde mu porodila synov Minosa, Rhadamantysa a Sarpedona.
[14] Samé Laury a Míny — narážka na básnika Petrarcu, ktorý ospieval Lauru, a na nášho Jána Kollára, ktorý v „Slávy dcere“ ospieval svoju Mínu
[15] Ohromná socha Washingtonova — George Washington (1732 — 1799) — zakladateľ Spojených štátov severoamerických a ich prvý prezident (od r. 1789 a potom znova od r. 1793 až do r. 1797, keď sa zriekol hodnosti, lebo útočili na smer jeho politiky)
— prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam