ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Afanasiev, Slavorus, ryl v medi podobizeň dejepisca Karamzina.

Bartholomaeides Ladislav, Slovák, narodený roku 1754 v Klenovci, zomrel roku 1825 v Ochtinej, kazateľ evanjelickej cirkvi. Kreslil a ryl v medi zvieratá, podobizne a mapy k československým knihám, ktoré vydával, menovite k Histórii prírody [Kratičká Hystorie přirozenj] 1798, kde má desať rytín, potom ku Geografii 1798, kde má šesť máp, a ku Jozefovi Flaviovi O vojne židovskej 1805, kde je od neho rytina mesta Jeruzalema a mapa Palestíny. Vyryl aj svoju vlastnú podobizeň, vydanú v knižke Memoria Lad. Bartholomaeides jeho synom J. Lad. v Pešti roku 1828.

Berka Antonín, brat Janov, roku 1790 ryl vo Viedni pomník Jozefa II.

Berka Jan Nepomuk, Čech, v Prahe, medirytec, narodený roku 1758 [1761]. Ryl deje a podobizne, asi osemdesiattri kusov, napríklad Fr. Faust. Procházku, grófa Hvezdohorského (Sternberga), Přemysla Otakara II. v Milíne; liatinu čiže staroslaviansku modlu, nájdenú v Královohradeckom kraji, v Dobrovského Slavíne; jeho majstrovská práca je rozhovor Peleov s bohyňou Athéne v [Jana] Nejedlého preklade Iliady roku 1802.

Berkovec [Josef], Čech, žiak pražskej akadémie krásnych umení, potom sa osadil a pracoval vo Viedni.

Bersenev Ivan, Slavorus, narodený roku 1762 na Sibíri, zomrel roku 1790. Ryl Jána Evanjelistu podľa Domenichina a Pokušiteľa podľa Tiziana.

Běs Rudolf, Čech, v chráme uršuliniek v Prahe je od neho Narodenie Pána.

Blažko alebo Blažek (Blaschke), na začiatku nášho storočia vo Viedni, ryl Rany sv. Františka podľa Rubensa, Uzdravenie pachoľaťa Ježišom, Svätú rodinu podľa Raffaela a veľa viniet pre almanachy. Z národných motívov podobizeň kniežaťa Karola z Dietrichsteinovcov, kardinála a biskupa olomouckého (1570 — 1636) in öster. Plutarch, Wien 1807, B. 3. (Rod Detrichovho tejnu (Dietrichsteinovcov) pokladá sa podľa starých listín za potomka slávneho moravsko-slovenského kráľa Svätopluka, najmä jeho syna Svätopluka (po nemecky Zwentobolch, Zwetoboch), ktorého r. 898 bavorskí Nemci na Morave zajali a so sebou do Korutanska priviedli, kde mu dňa 31. augusta roku 898 v meste Rantesdorfe kráľ Arnulf rozličné majetky a panstvá, napríklad Kerk (Gurk), Brezu (Friesach), Žilicu čiže Selču (Zeltschach), kolísku Detrichotejnovcov daroval, a to preto, aby ho doviedol k tomu, aby mlčal a zriekol sa práva na Moravu. Porovnaj stať: Der Grossmährische König Swatopluk, Ahnherr der Dietrichsteine, in Wiener Jahrbücher d. Liter. 1818, B. 2, S. 14).

Boháč Tomáš, Čech, univerzitný rytec vo Viedni v rokoch 1764 — 1842, pre slobodného pána z Vunšvíc ryl Svätú rodinu. Pod Ježišom, Máriou a Annou čítame tento český nápis: „Swatá Anno přiď k mé smrti s dcerkau i se vnučátkem, ať nejsem zatracen.“ Ryl aj Jana Nepomuckého na pražskom moste.

Bonifacio Natalis (azda pôvodne Dobrodej), medirytec zo Šibenika z Dalmácie, narodený roku 1550, pracoval v Ríme, kde roku 1586 zhotovil obrazy na medi, ktoré znázorňujú mašiny, čo Dominik (Domenico) Fontana potreboval pri postavení veľkého obelisku. Na jednej rytine, Pastieri pri narodení Pána, podľa Taddea Zuccara, môžeme čítať: Noel Bonifacio Sebenicus fecit. Ryl krásne aj kone a zvieratá.

Borovský G., okolo roku 1799 vo Viedni, ale jeho rytiny sa nachodia na Morave.

Budinský Josef, Moravan, v našich časoch, krajinkár.

Budzilovic, ryl v dreve rozličné obrazy pre knihu Schweitzerischer Robinson v. [J. R.] Wyss roku 1842.

Collár, v Pešti, ryl Miloša Obrenovića.

Ctibor Jan Jaroslav, Čech v Prahe, roku 1661 ryl mapu Kráľovstva českého.

Čadecký Ferdinand, premonštrát v Prahe, ryl v medi okolo roku 1715.

Čáslavský M. Jiří, Čech, medzi rokmi 1670 — 1700, v knihe Predrahý poklad — je od neho obraz Kutnej Hory; ryl aj inde.

Čepelka František, kresliar a medirytec v Prahe, kde sa narodil roku 1814. Vyznamenal sa najmä v zobrazovaní rastlín, stromov a zvierat.

Černín [Tscherning] Daniel David, v Olomouci a vo Vratislavi, ryl — thesim philosophicam — pre Otta Oliviera Podstatského, na ktorej je zobrazených sedem moravských krajov v podobe bohýň, a iné veci.

Černín Jan (po nemecky Tscherning), syn predošlého, medirytec vo Vratislavi. Diela otcove sú medzi rokmi 1634 až po 1678 [1667 — 1672], synove okolo roku 1715 [1684 — 1715]. Ryl erb Kráľovstva poľského a veľa chrámov a podobizní.

Drda Antonín, Čech, žiak pražskej akadémie roku 1822, ryl Poprsie Márie, sv. Juraja, sv. Jozefa; podobizne Ant. Jaroslava Puchmajera atď.

Drda Josef [Alois], Čech, roku 1804 ryl v medi antické torzo (Ilioneus) v mníchovskej glyptotéke.

Dvořák Adolf, Čech, rytec v oceli [okolo] roku 1838 vo Viedni.

Dvořák Daniel, Čech, okolo roku 1701 v Prahe, ryl Mater dolorosa, Jána Krstiteľa a svätých.

Dvořák Samuel, otec, Čech, ktorý pracoval roku 1629 v Prahe a tam aj roku 1689 zomrel, výborný umelec. Ryl podobizne sv. Jana Nepomuckého, Život sv. Václava na štyridsiatich štyroch listoch atď.

Dvořák Samuel, syn a učeník predošlého, ryl Jana Nepomuckého, Jesus amabilis, Familia s. Venceslai.

Emukov, Slavorus, ryl podobizne a krajinky.

Gerasimov Dim., zomrel roku 1770, ryl podobizne ruských veľmožov a iné.

Glogovský Jiří, Čech, na rytine jedného jemne rytého lesa v Strahovskej knižnici je nápis: Georgius Glogowsky inv. del. sc. in 12.

Goloktinov, Slavorus, jeden z najdôvtipnejších teraz žijúcich rytcov, pokiaľ ide o krajinky; klasická je jeho rytina Kristus s učeníkmi na ceste do Emauz.

Grekov Alexander, kresliar a rytec v Petrohrade, narodený roku 1750. Ryl cárovnú Katarínu II., veľkoknieža Pavla Petroviča; pohľady na Petrohrad.

Havle Josef, Čech, roku 1802 kreslil a ryl krajinky v Prahe.

Horník [Hornick] Erasmus, pracoval roku 1550 [1559 — 1566] v Norimberku, azda Čech, ryl vázy a sochy.

Hřebec Hieronym, Čech, v službe grófov zo Šporku roku 1744.

Hus Petr, Čech alebo Moravan, roku 1571 zhotovil rytiny pre Humanae salutis monumenta od Aria Montana.

Chotková Isabella, grófka, [narodená] roku 1775, ryla kraje karlovarské a iné námety.

Ivanov G., žil koncom minulého storočia a na začiatku tohoto. Ryl Narodenie Pána, Vodopád, a krajinky.

Ivanov M., ešte žije v Petrohrade. Rytiny od neho sú v Pamätiach akadémie roku 1822.

Ivanov Timotej, medailiar roku 1770 v Petrohrade, schopný umelec.

Jachimowicz Teodor, azda Poliak, roku 1842 vo Viedni; ryl chrámy, kláštory, alegórie.

Janota Jan Jiří, nadaný medirytec, narodený roku 1747 v Čechách, pracoval vo Viedni okolo roku 1770. Na trovy kniežaťa z Lišťan (Lichtenstein) cestoval a učil sa v Taliansku, po návrate pracoval potom podľa obrazov jeho nádhernej galérie. Výborný umelec.

Jareš, ryl vo Viedni roku 1824 sv. Pannu.

Jašek [Jaschke] Prokop, Čech, benediktín v Břevnove, potom superior v Polici roku 1706. Ryl tu velikánsku sochu sv. Panny.

Jelínek Josef, Čech v Kutnej Hore, kde žil v minulom storočí. Na jednej rytine zobrazujúcej čistotu Jozefovu je nápis: Joseph [G.] Jelinek fec. Kutbergae [Kuttenbergae].

Jirš [Girsch F.], rytec a rezbár foriem v Prahe [okolo] roku 1720.

Kačolov Geigl(?), v Petrohrade, za časov Kataríny. Ryl podobizne, hrady, krajinky.

Karkovskij Michail, žil a ryl mnoho obrazov svätých za Petra Veľkého v Rusku.

Kauko [Kauke] J. F., spomína ho Frencl v Katalógu zbierky grófa Sternberga-Manderscheida I, 741. Ryl: Malý bubeník, v Drážďanoch roku 1755.

Kobylič, Koblitz, ryl obraz štyroch žien s dieťaťom podľa Guercina. Viac o ňom nevieme.

Kojinský (Coinsky) Eustach, vo Viedni, ryl podobizne.

Kolo [Kohl] (Kohlo) H. [Antonín Jeronym], Čech v Prahe, kde žil na začiatku minulého storočia. V knihe Syntagma hist. gen. domus Woracziczkianae 1716 sú od neho tri podobizne z tejto rodiny.

Kolpakov, Slavorus, žil v minulom storočí. Ryl cárovnú Natáliu, matku Petra Veľkého, podobizeň grófa Vatvajeva a iných.

Kolpašnikov A., Slavorus, zachovala sa od neho podobizeň kniežaťa Alexandra Kurakina.

Koterba [Kotterba] Karol, narodený roku 1800 v Tešíne. Spolupracoval na Galerii di Belvedere vo Viedni, vydal to C. Haas, okrem toho ryl Hermanna a Thusneldu podľa Angeliky Kaufmannovej, Madonu; v almanachu Gedenke mein, Wien 1844 je od neho krásna rytina Rozvity.

Kysel [Kysell] Edward, medirytec okolo roku 1650, býval síce v anglickej krajine, ale pôvodom je nepochybne Slavian. Od neho je krásny obraz Olivera Cromwella na koni.

Kysel Melchior, Čech v Prahe, ryl podľa Škrétových nákresov sv. Františka z Pauly, sv. Secundinu.

Levický (Lovický) Juraj, žil roku 1732 vo Vratislavi. Pekne ryl obraz znázorňujúci Krista, Máriu a Jozefa.

Libenický (Leibnitz) H., kameňopisec, kreslil a vydal skupinu: Dovoľte dietkam ku mne prísť.

Malek Fr., ryl vo Viedni sediaceho psa s papierom v papuli.

Marci Jan Jindřich, Moravan, narodený roku 1722 v Jihlave.

Mark, Marek Quirin, narodený roku 1753 v Lítave [Litovli] na Morave, učil sa vo Viedni, roku 1793 bol údom akadémie, roku 1811 zomrel. Keď nerátame množstvo jednotlivých viniet a obrázkov, zanechal asi dvadsať výborných rytín, medzi nimi: Mária so spiacim dieťaťom; Zuzana v kúpeli; Diogenes a Alexander; Herodias; Kleopatra; Venuša a Amor; scény z Homérovej Iliady; Rímski cisári; Napoleon; gróf Jozef Thun atď.

Maslovskij, umelec našich čias v Petrohrade. Rytiny od neho sú v Zápiskoch cárskej akadémie roku 1820.

Merzalov G. J., pracoval v minulom storočí v Petrohrade podľa Fiorilla. Ryl podobizeň neznámej meštianky.

Mikovini, Slovák, roku 1777 ryl pohľady na mesto Norimberk v tridsaťsedem listoch, in fol.

Mocký [Motzky] Vincenc, Čech, v Prahe [okolo] roku 1716.

Motyčka František, Čech v Prahe [okolo] roku 1807; ryl hrady: Kopidlno, Lipnice, Rábí, Michalovice.

Novotný, Čech, kresliar, rytec minulého storočia. Ryl Veľkú lipu vo Vysokej Vsi pri Mariánských Lázňach, znamenitá rytina! Potom hrady Litice atď.

Oleščinskij, Slavorus, rytec v oceli, ryl podobizeň A. F. Kokorinova.

Ouchtovskij, Slavorus, učeník a potom aj úd petrohradskej akadémie. Roku 1814 bol v Paríži, kde si získal slávu umelca.

Outkyn Mikuláš, riaditeľ ryteckej školy na petrohradskej akadémii, a to prvý slavianskeho pôvodu, lebo pred ním boli riaditeľmi cudzinci. Vláda ho poslala zdokonaliť sa do Paríža a do Anglicka. Ryl podobizne metropolitu Michala v Petrohrade, Karamzina, Suvorova, kniežaťa Kurakina, Kataríny II. atď.

Palcov C., kameňotlačiar ešte žijúci v Berlíne, kreslil podobizne a deje.

Panin G. S., Slavorus, pozri o ňom Fiorilla v malých spisoch.

Perlaska Dominik, ešte žije v Pešti, ryl Arkonu v noci vo Výklade k Slávy dcere; Poliaka Chlopického, srbského básnika Milutinovića.

Petrák Alois, roku 1842 ryl podobizne vo Viedni.

Pěšek [Peschek] Karel [Justus Ludvík], rodák zo Žitavy r. 1795 [r. 1803], žije a pracuje dosiaľ v Drážďanoch, potomok českých vyhnancov. Ryl krajinky, pohľady; Teplické okolie [Teplice a okolie] v dvadsaťjeden pohľadoch, okolie Žitavy, Berlína.

Pieteš Kristián, žil a ryl roku 1650 v Královci, prostredný umelec, azda Poliak.

Pobuda V., oceľorytec, ešte žije a pracuje pre kníhkupcov; ryl dvadsaťštyri obrazov k Wielandovým spisom roku 1840, rodinu Černohorcov a mapy.

Podolinskij, na začiatku tohto storočia v Petrohrade, asi roku 1805.

Poletník, Poletnich, Polienik J. F., ryl od r. 1750 — 1780 v Paríži, okrem iných roku 1776 cárovnú Katarínu II., Milek [Amor], pomstiteľ vesmíra, Milek odzbrojený atď.

Popel Jan, Čech, teraz žijúci, výborný rytec v oceli, od neho sú obrazy v knihe Prag und seine Umgebungen 1841.

Poradský, Poratzký, v galérii viedenského Belvederu je ním rytá Vidiecka svadba. Umelec našich čias.

Pucherna Antonín, kresliar a medirytec v Prahe, roku 1803 až 1810 ryl hrady: Hlavačov, Karlov Týn, Kunice, Koloděj, Libochovice, Lobkovice, Vyšehrad atď.

Puvarský; jeho životopis je neznámy; ryl dve hlavy obyvateľov z východu a bustu ženy z východu.

Radziviłł Anton, knieža z Ołyky a Neświeźe. Roku 1815 bol kráľovským pruským miestodržiteľom v Poznaňskom veľkovojvodstve, inak býval v Berlíne. Rytectvu sa učil v Norimberku od grófa Hallera. Z jeho rytín sú: pruské knieža Henrich, Ferdinand, gróf Haller, kapelník Hummel, barón Sydov, knieža Metternich, Fridr. Ancillon, osem rytín ku Goetheho Faustovi atď.

Ragusio Paolo de, zlatník a peňazorytec v Dubrovníku; umelecky pracoval v prvej polovici XV. storočia vo Florencii. Na jeho medailách môžeme čítať: opus Pauli de Ragusio.

Razwieska Konstancia, rodená kňažná Lubomirská, milovníčka krásnych umení, v druhej polovici XVIII. storočia, zapodievala sa aj rytím. V zbierke grófa Sternberga-Manderscheida bola od nej utešená rytina, zobrazujúca bradatého starca.

Regulski F. J., Poliak vo Varšave, medailiar čiže peňazorezbár, okolo roku 1795.

Rivola Michal, Čech, roku 1716 v Prahe, veľmi dobrý medirytec.

Rybička Josef, Čech, rytec našich čias, ryl hrady Žebrák a Točník pre Vesnu roku 1836, Annu z Krakova v ľvovskom Slawjanine 1837 a Svätopluka v almanachu Vesna 1838.

Rybička Karel, otec predošlého, rytec do ocele a medi.

Sedlecký Baltazár Zikmund, nepochybne Čech, medirytec, učeník Ondreja Pfeffela v Augsburgu. Jeho ľahký spôsob rytia si zaslúži chválu. V roku 1767 ešte žil a mal sedemdesiatjeden [sedemdesiatdva] rokov.

Skála, Čech, medirytec našich čias, ryl obrazy v krížových kaplnkách na Petříne pri Prahe.

Skorodumov Gabriel, Rus, odchovanec petrohradskej akadémie, † 1792.

Sokolov N., Rus, medirytec, roku 1750 pracoval v Petrohrade.

Sovic C. A., Čech, v Prahe roku 1758, ryl Anjela-strážcu pre paulanské bratstvo.

Stojský Eustach, Čech v Malej Prahe [okolo] roku 1740.

Strahovský [Jan] Bartoloměj, medirytec vo Vratislavi, ryl rozličné podobizne v rokoch 1721 — 1757.

Sulima Pavel, Rus (?), medirytec okolo roku 1804, ryl obrazy k Slavianskej mytológii od Andreja Kajsarova.

Sycha Jiří, Čech, v Prahe, ryl titulný obraz k Balbínovej knihe História Sv. Hory [Diva S. Montis] 1665.

Štětka Slavitěch, Čech, rytec v Prahe, ešte žije.

Teplár Antonín, Čech, ešte žije, kreslil podobizeň P. J. Šafárika, V. Hanku, grófa Rościszewskiego a iných.

Tolstoj [Fiodor Petrovič], ruský gróf, rytec medailí.

Trmal Zdenko Rudolf, Čech v Prahe, ryl Jána Krstiteľa.

Veselý Vojtech, ako sa zdá, zdržiaval sa v Chorvátsku a v Dalmácii, lebo od neho je v jednej chorvátskej knihe in fol. titulný list s rozličnými osobami a figúrami, teraz v Strahovskej knižnici.

Vladimirov S., Rus, medirytec ešte žijúci v Petrohrade. Roku 1825 ryl podobizeň kniežaťa Miloša Obrenovića.

Wacka [Waczka] Josef, Čech, narodený roku 1676 [1776] v Prahe, † 1795; poctili ho pomníkom na novopražskom cintoríne.

Wusin [Wussin (Wusyn, Wuschin)] Daniel, v Prahe r. 1601 — 1682 [1626 — 1691], ryl podľa Škrétu.

Wusin [Wussin] Jan František, v tom istom čase [1663 — 1705] v Prahe, ryl Podobizeň cisára Jozefa I.

Wusin [Wussin (Wussim)] Kašpar [Zachariáš], medirytec v Prahe [okolo] roku 1695.

Zarnko Jakub, Poliak, medirytec, zhotovil okrem iného životopis sv. apoštola Jakuba na šestnástich listoch.

Zástera František, žije vo Viedni, ryl Boj s levom roku 1842.

Žega František Augustín Andrej (po nemecky Schega), Krajinec, narodený roku 1711 [1710] v Novom Meste [Neustädtl]. Najprv bol zbrojár, potom rytec. Pracoval v Mníchove, kde urobil tak výborne podobizeň volenca z vosku, že ho roku 1738 pozvali za dvorného rytca. Žega urobil osemnásť medailí zobrazujúcich bavorských vojvodcov. Pozvali ho aj do Wircburku [Würzburgu], Drážďan a Viedne; tu urobil z vosku podobizeň cisárovnej Márie Terézie. Jeden z jeho bratov nasledoval jeho príklad.

Želisko Vendelín, Čech, rytec našich čias, žije v Prahe.

Žembera [Šembera] Josef, kresliar krajiniek a medirytec našich čias.