Zlatý fond > Diela > Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovník slavianskych umelcov ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Ján Kollár:
Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Martina Romanová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 81 čitateľov

Dodatky

Pri najnovších výstavách v Petrohrade boli diela týchto slavoruských umelcov:

Basin.

Bruni [Fiodor Antonovič], maliar biblických dejín.

Budlin, maliar podobizní.

Demidov, historický maliar; namaľoval Ruské knieža Volchonský roku 1610 v boji s Poliakmi.

Demuta-Malinovský.

Dubovická, slečna; krajinky z Talianska a Švajčiarska.

Dusi, maliar podobizní.

Gajvazovský, maliar; pohľady na Neapol, jaskyne, morská búrka.

Chrucký [Chrjuckij Ivan Trofimovič], krajinky.

Kapkov, namaľoval Alkibiada utekajúceho z horiaceho domu.

Karický, maliar: Diogenes v sude.

Kudinov, znamenitý architektonický kresliar: chrámy a cintorín v Pompejach; paláce.

Miasojedov, maliar: rímske fašiangy (výborne).

Svinin Pavol Petrovič, kreslil obrazy z Ruska.

Suchodolský, maliar bitiek.

Vorobjev [Vorobiov], maliar; pohľady z Palestíny, Jeruzalema, Mŕtveho mora.

Súčet tu zaznamenaných umelcov slavianskych:

Maliarov — 507

Rytcov — 115

Rezbárov — 78

Krasostaviteľov — 49

Dovedna — 749

Slavianske predmety, ktoré urobili inonárodní umelci:

Alexy Karl, vo Viedni, rezbár, bustu jeho Excelencie cisársko-kráľovského štátneho a konferenčného ministra grófa Kolovrata.

Ammerling [Amerling] Friedrich, maľoval arcibiskupa Stratimirovića.

z Arrasu Matej, francúzsky krasostaviteľ, staval za českého kráľa Jana roku 1344 chrám sv. Víta v Prahe, v stavbe ktorého potom pokračoval Peter Arleri [Parler], syn Henricha z Gemundu [Gmundenu].

Barabáš [Barabas] Miklós, Sedmohradčan, maliar v Pešti; maľoval roku 1831 generála Kyseleva, bývalého cárovho adjutanta, generála Starova a veľa iných Rusov; roku 1839 kňažnú a knieža z Lišťan (po nemecky Lichtenstein); slobodného pána Alexandra Prónayho; aj moju podobizeň, nákladom slovenského sboru.

Bause Johann Friedrich, medirytec, narodený roku 1738 v Dobrosoli [Halle], † vo Vinaroch [Weimari] roku 1817 [1814]. Ryl: Malý Rus, podľa Reynolda, gróf Černičev, Líbenický (Leibnitz), Stanislav Poľský, cár Peter III., Katarína II., Pavel Petrovič, Peter Veľký.

Bendemann Eduard [Julius Friedrich], Nemec, v Berlíne. Roku 1834 maľoval podľa srbských národných piesní, preložených Herderom, o Milošovi Obilićovi a Vukovi Brankovićovi: „Rozkvitajú utešené ruže — v Lazarovom priestrannom paláci.“ Tieto ruže sú dcéry srbského kniežaťa, vydali sa a odchádzajú z otcovského domu. Po čase znova prichodia navštíviť matku: a toto zobrazil umelec.

Boutibon Ľudovít [Boutibonne Charles Edouard], Francúz, ktorý sa zdržiaval v Uhorsku okolo roku 1824. Kreslil krajinky z Gemerskej stolice: Muráň, Krásna Hôrka, Štítnik, Bartkova, Rožňava, ktoré vyšli Schmidtovou kameňotlačou v Pešti.

Böhme J. C., rytec v Lipsku [Leipzig]: Tadeusz Kościuszko, v Kościuszkovom životopise od Julliena 1819.

Caroselli Angiolo, Vlach, maliar, maľoval sv. Václava, tento obraz je teraz v Ríme v Kvirináli; podľa neho je urobená mozaika pre svätováclavský oltár v chráme sv. Petra v Ríme.

Cranach Lucas [starší], Nemec, 1472 — 1553, maľoval Katarínu z Bory, Lutherovu ženu, tento obraz je teraz v Bavorsku, v Schleissheime, v kráľovskej galérii.

Delaroche Paul, Francúz, v Paríži, roku 1842 [1841] domaľoval obrovský obraz skladajúci sa z ôsmich skupín, ktoré predstavujú francúzsku, vlašskú, florentskú, španielsku, nemeckú, holandskú, flámsku a poľskú maliarsku školu.

Döbler [Jiří], Čech, výborný rytec do medi, ryl novoročné blahoželania a podobizne.

Ehrenreich: Cyril a Metod, v Zore roku 1835.

Einsle [Anton], maľoval veľa podobizní srbského arcibiskupa Stratimirovića.

Engelmann Johann Wenzel, rytec vo Viedni: Jan Hus, Hieronym Pražský, Jan Žižka v Lenfentových Geschichte des Husitenkrieges, Wien 1683.

Eybel [Franz], vo Viedni, maľoval podobizeň pána Antonína Doležálka, riaditeľa ústavu slepých v Pešti, tlačenú z kameňa u A. Leykuma.

Faix, maľoval (podľa podobizne) Matúša Blahu, kazateľa ev. cirkvi v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Falconet Etienne Maurice, Francúz, rezbár a lejár, roku 1767 zhotovil slávnu ozrutnú sochu Petra Veľkého v Petrohrade, ako na koni jazdí po hadovi. Pomocníčkou v tejto práci bola mu mladá rezbárka Mária Collotová. Táto socha je na obrovskej skale ako žulovej hore.

Filarete Antonio [Francesco di], Vlach, v polovici XV. storočia, spodobil v Ríme na dverách chrámu sv. Petra v bronze vjazd cisára Žigmunda a jeho družiny do Ríma roku 1433 a jeho korunováciu pápežom Eugenom IV., kde sú aj českí páni vo zvláštnom staročeskom kroji, ktorý sa podobá poľskému.

Fischer Joseph, Viedenčan, 1769 — 1822, maliar, rytec a kresliar; od neho sú podobizne: gróf Černičev, Wrbna. Krajinky: podzemné jaskyne pri Ostrove na Morave, malebná cesta v Hornom Uhorsku, kde sú mnohé tatranské kraje a kroje; [cyklus] Malebná cesta po Váhu, kde je dvanásť krajiniek, a to: Podhradie, Hrádok, Ružomberok, Krpeľany, Margita, Starý Hrad, Ilava, Strečno, Beckov, Lúka, Piešťany, Streda, ktoré ryl W. F. Schlotterbeck a vydal slobodný pán Medniansky roku 1825. Pohľady z Mniškovského panstva na Morave a z Krešovíc v Haliči.

Fortner Ondřej, Pražan, teraz v Mníchove, maľoval Bořivojov krst.

Friedrich Franz, vo Viedni, obraz z vosku kniežaťa Lobkovica, prezidenta cisársko-kráľovskej dvornej komory.

Fuchsthaler, medirytec, žije v Pešti, roku 1826 ryl Jána Hadžića, zakladateľa Matice srbskej; slavianske národné kroje a obleky.

Fürich [Führich Josef], Čech, teraz profesor maliarskej skladby vo Viedni; leptal v obrazoch Otče náš, kreslil na kameni do Dejín českých. Keď mu ponúkali prácu: — husitská kázeň, neprijal ju, lebo si vraj veľmi nábožensky počína.

Giorgione Barbarelli [Giorgio], Vlach, maliar; maľoval Katarínu z Bory. V Cestopise na str. 97 o ňom čítame:

„Keď náš vodca v týchto súvislostiach a podľa mojich rečí zbadal, že som protestantom, obrátil sa ku mne a povedal: ,Pane, teraz vás zavediem na také miesto, kde sa presvedčíte, že my, Benátčania, nie sme bigotní a neznášanliví, lebo tam budete vidieť vášho — pápeža!‘ My nemáme pápeža, odpovedal som. Načo on: ,Odpusťte pane, ja vravím po vlašsky.‘ — A zaviedol nás do príbytku nemeckého maliara, ktorý sa tu pred nedávnom osadil, alebo aspoň sa tu zdržiaval, kde sme našli ten pár Nemcov (pána a paniu), ktorých sme včera ráno videli v akadémii pred Tizianovou Assuntou, ako stáli pred jedným obrazom a mali na ňom oči akoby prilepené. Dlho stáli mlčky vo vytržení a ledva si všimli náš príchod. — Tento obraz bola zmenšená kópia výborného pôvodného diela slávneho maliara benátskeho Giorgia Barbarelliho, na ktorom boli tri osoby, a to Martin Luther v doktorskom rúchu, ako hrá na klavír, z jednej strany stojí pri ňom Kalvín v kamži a v čiernom plášti, drží v ruke husle, na druhej strane vidieť mladú bystrú pannu s čepcom na hlave ozdobeným kytkou bieleho peria, bola to Katarína, milenka a manželka Lutherova. Po chvíľke všeobecne vládnúcej tichosti, odrazu pani odvráti svoj zrak od obrazu Kataríny k nám a povie: ,Celkom nemecká tvár!‘ — Ráčte prepáčiť, milostivá pani, že vám musím protirečiť, ozval som sa na to ja: to je nie nemecká, to je pravá slavianska tvár a postava, je to dcéra slavianskeho národa, jej meno Katarína z Bory čiže Borská bolo slavianske, jej rodičia, aj otec aj matka (Hukovic, po nemecky Haugvitz) pochádzali z prastarých slavianskych rodín… — Pri týchto slovách merali si ma všetci tí Nemci očami od hlavy po päty, lebo nemohli pokladať za žart, čo som povedal s takými prísnymi posunkami a s takou pevnosťou reči. — Iná je otázka, pokračujem ďalej, či pôvodný obraz tejto kópie naozaj pochádza od Giorgioneho, o čom aspoň ja veľmi pochybujem, lebo tento maliar zomrel už roku 1511, keď Katarína mala ešte iba 11 rokov a o Lutherovi nič nevedela. Aj spomínaný Kalvínov obraz zdá sa mi väčšmi podobný na dielo Bucerovo. Pôvodne vraj celý tento obraz dal maľovať istý florentský šľachtic Paolo del Sera, od neho sa vraj dostal do Benátok a potom do Ríma, kde je teraz v obrazárni paláca Doria Pamfilu. — S tým sme sa rozišli s chladnou vľúdnosťou napravo a naľavo.“

Glatz Teodor, Spišiak, maliar, ešte žije; maľoval v oleji: pohľady na Tatry, mestečko Revúcu s okolím.

Goitan, cudzozemský maliar, maľoval v Moskve chrám Premeny Krista Pána.

Götzel-Sepolina Jozefina, maľovala podobizeň srbského arcibiskupa Rajačića, podobizeň grófky Kolovratovej, rodenej Kynskej.

Holbein Hans, maliar: Katarína z Bory, ako panna, v rytine od M. Steinla (v knihe Eichenlaub auf Luthers Grab, Erfurt 1818), a zasa ako manželka v starších rokoch.

Horn Vilém, v Brne obrazy moravských národných krojov, tridsať listov.

Kniehuber kreslil a Johann Höfelich litografoval podobizeň Savu Tekeliho [Thökölyho], veľkého slavosrbského mecéna.

Kraft [Krafftová Anna] Barbora, 1764 — 1825, maliarka; od nej sú: Procházka, advokát Černín, profesor Steinský a iné podobizne v Prahe. Stará smejúca sa Češka s kotlíkom pálenky v ruke, České dievča s mačkou — v Soľnohrade u kanonika grófa zo Staremberku.

Kraft [Krafft Johann] Peter, maliar žijúci vo Viedni, od neho sú: Belizar, ako slepý žobrák, nachádza sa u generála Knezoboha (Knesebek), poručíka pruského kráľa; Mikuláš Zrinský na Sihoti, ako sedí v nádhernom rúchu na koni, drží v ruke otcovskú šabľu a cez bránu hradu valí sa na Turkov; výborný obraz v národnom múzeu v Pešti. Smrť Mikuláša Zrinského, je u grófa L. Festetiča. Tento obraz ryl a vydal Stöber roku 1836.

Krech, Nemec v Pešti a v Chorvátsku; od neho je podobizeň Mart. Suchániho a mnohých Chorvátov.

Langer Sebastian, ryl podobizeň Józ. Max. Osolinského, grófa z Tęčina, veľkého poľského mecéna, roku 1820 vo Viedni.

Lessing (Lesník?) Karl Friedrich, vnuk brata známeho nemeckého básnika, narodený roku 1808 v Sycove [Breslau] v Sliezsku. Maľoval Jana Husa, ako stojí pred snemom v Kostnici. Veľký obraz, teraz je vo Frankfurte nad Mohanom v Städelskej obrazárni. Gróf Raczyński v Dejinách novšieho nemeckého krásneho umenia na str. 158 pokladá tento obraz za najznamenitejšie Lessingovo dielo. Tento obraz ležal dlho v náčrte, lebo umelec musel dlho bojovať proti prekážkam a námietkam, že to vraj cieli proti duchovenstvu a katolíckej cirkvi. Verejne sa ponosoval, že mu kresťania bránia, aby Husa namaľoval ako svätého. — Druhý obraz od neho je v Berlíne, v kráľovskej obrazárni: nastrašený husita káže v lese a medzitým obďaleč je kraj zachvátený podpaľačstvom a zhubou. Náčrt k tomu bol roku 1832, maľba roku 1836 na berlínskej výstave. Je tam vyše dvadsať figúr v najzaujímavejších postojoch, aj pohľad na krajinu je obdivuhodný.

Lieder Friedrich [Johann Gottlieb], maľoval a litografoval roku 1839 podobizeň Alexandra Rudnayho, [kniežaťa-] primasa kráľovstva uhorského, kardinála [arcibiskupa ostrihomského] a spisovateľa slovenského; roku 1841 podobizeň Jána Hollého v III. zväzku jeho básní.

Lips Johann Heinrich, ryl roku 1720 [*1758] podobizeň ruského maršala Suvorova.

Longo Martino, starší, Vlach, staviteľ, od neho je slavodalmátsky chrám v Ríme.

Mansfeld Johann Georg, rytec našich čias; ryl: Mikuláša a Petra Zrinského, Pavla Valaského, ev. kazateľa a spisovateľa v Jelšave.

Martini Raffael, Vlach, maliar, Appendiniho Not. hist., Ragusa 1802, kreslil: Bembegl, Dubrovnícky vojak, Donna di Canali, Turizza, Cioroje, Vila; všetky tieto obrazy ryl do medi Antonio Sandi.

Massard, Francúz, ryl pre knihu „Korona męki paňskiej“, Berlín 1842, týchto svätých a svätice poľské: sv. Jacka † 1257, blahoslavenú Bronislavu † 1259, sv. Šimona z Lipnice † 1483 a sv. Stanislava Kostku † 1568.

Micheli [Michieli] Andrea, Vlach, maliar, namaľoval Obliehanie Zadaru, pozri v Cestopise na str. 77:

„V tejto sieni na ľavej strane sú ešte dva obrazy, ktoré oko a srdce Slaviana, ba veru vôbec človeka bôľne urážajú. Jeden pod číslom XIX visí nad oknom Obsadenie slavodalmátskeho mesta Zadaru, maľoval ho Dominik Tintoretto [Domenico Robusti], syn slávneho majstra Jakuba Robustiho, zvaného Tintoretto, druhý pod číslom XX Obliehanie toho istého mesta od mora i pevnej zemi, ktorý urobil Ondrej Micheli [Andrea Michieli], zvaný Vicentino. Obaja maliari boli len majstrami druhej triedy a ani tieto obrazy nevynikajú či už skladbou, či farbami, ale historicky dôležitými ich robí obsah. A tak medzi úchvatnou výrečnosťou nášho vlašského vodcu, medzi týmito čarodejnými maliarskymi krásami a zázrakmi, rozliala sa po mojom vnútri hnevlivá žlč, a to natoľko, že som benátsky charakter začal takmer nenávidieť, a to preto, že sa ešte chvasce svojimi neľudskými ukrutnosťami, ktoré spáchal a tým oboje krásne umenie, maliarstvo i rečníctvo, poškvrňuje. Mlčte! mlčte, signore! — chcel by som mu povedať, tieto obrazy vám a tomuto miestu väčšmi slúžia na hanbu ako na česť. — Grécky cisár Manuel dal spupnému benátskemu vyslancovi Henrichovi Dandolovi v slavodalmátskom meste Zadare rozžhavený medený plech tak blízko priložiť k očiam, že tento bol od tých čias poloslepý. Dandola od tých čias toto, na tomto čine nevinné mesto, tak znenávidel, že keď sa stal dóžom a vodcom križiackeho loďstva, ktoré tiahlo proti pohanom do Palestíny, i napriek pápežským rozkazom a kliatbam obľahol toto slavokresťanské mesto, pľundroval, domy a múry zrúcal, a to dňa 11. novembra 1202. Keď sa po čase mesto zasa zotavilo a dostalo sa pod ochranu uhorského kráľa Ľudovíta I., znova ho Benátčania roku 1346 obľahli, dobyli a pozbavili všetkých slobôd, a to zväčša vinou a zradou maďarských veľmožov, ktorí v čase tejto vojny boli s Benátčanmi tajne dohodnutí, a to preto, že sa im zdalo ťarchou vydržiavať na vlastné náklady vojsko, čiže vtedajšie batérie. Všetci historici svedčia, že po podmanení Zadaru Benátčania neboli víťazmi, ale katmi a šarhami nad obyvateľmi tohto mesta. Thurocz v Chron. II. C. 8 píše, že: „množstvo šľachticov a mešťanov odsúdili do vyhnanstva, sťali a rozličnými mukami trýznili, chlapov, ženy a panny odvliekli do Benátok, tu ich v žalároch tak hladom a smädom morili, že ich pomaly usmrtili.“ Ach, úbohí, ach nešťastní Slaviani! — vzdychal som ľútostivo, ale obrátil som sa, zmĺkol som a takmer škrípajúc, som povedal: Nie! nie úbohí, ale nemúdri, nesvorní, nikdy a nikde spolu nedržiaci, k iným sa prilepujúci, a preto aj všade padajúci, slabí, opovrhovaní.“

Milovuk Jozef, Srb, kupec v Pešti; vydal obrazy znamenitých Srbov, a to: Kráľovič Marko, kreslil Mik. Panić, ryl S. Lehnhardt; Štefan Dušan, cár ruský, kreslil Jozef Pešky, ryl Lehnhardt; knieža Relja Omutević; Miloš Obilić, kreslil Wandza M., ryl Lehnhardt; knieža Lazar, kreslil Jozef Pešky, ryl Lehnhardt; Plemeno Jugovo, kde 11 osôb kreslil Orbán, ryl Lehnhardt; Juraj Kastriota Skanderbeg, kreslil Jozef Pešky, ryl Lehnhardt; Pavel Knez (Kineži) Branković, kreslil Mich. Wandza, ryl Lehnhardt; Jan Raić dejepisec, kreslil Štefan Orbán, ryl Lehnhardt, a mnohé iné.

Molnár, maliar v Pešti: podobizeň pani Žofie Hvizdákovej, rodenej Slavkovskej, nákladom sboru ev. slov. v Pešti.

Mösner [Mössmer] Joseph, maliar vo Viedni: Hrad Boskovice na Morave, ktorý patril grófskemu rodu z Dietrichsteinu; potomkov slávneho moravskoslovenského Svätopluka.

Müller, Levočan; maľoval Tatry, napríklad Lomnicu atď.

Müller Eliáš, medirytec, roku 1707 — 1751 v Prahe; Sv. Václav v oslávení s pražským mostom, chrám sv. Víta v Prahe, hrob Jana Nepomuckého.

Müller Friedrich, ryl podobizeň majstra Jana Husa v knihe Eichenlaub auf Luthers Grab, Erfurt 1818.

Müller Christian Benjamin, Nemec, žiak Jána Kupeckého, saskopoľský dvorný maliar v Drážďanoch roku 1704; kreslil soľné bane vo Wieliczke, ktoré potom ryl J. E. Nilson; pomník Petra Veľkého, ktorý ryl Geyser.

Müller Johann Christian Ernst, medirytec, † 1824 vo Vínaroch [Weimari]. Ryl Rozvitu z Gandersheimu, Alexandra, cára ruského.

Müller Josef, Bavoran, maliar. Namaľoval sv. Jána Nepomuckého v chráme sv. Ducha v Mníchove.

Müller Karel, medirytec v Prahe v XVIII. storočí, od neho sú: 1. Dieťa Ježiš, sediace v kvetnom košíku, s českým nápisom: „Wem dar Roku Nového — Od přítele dobrého“; 2. Žalár sv. Jána Nepomuckého.

Müller Marek, medirytec v Prahe, † 1738; od neho je: sv. Ján Nepomucký s pražským mostom; ten istý svätý s Pražským hradom; ten istý svätý medzi inými patrónmi Českej krajiny, Blažená Zdislava, grófka z Berky, z rádu sv. Benedikta.

Neunlist C., ryl podobizne archimandritu J. Raića a Ath. Stojkovića, učených Srbov, v Pamjatniku od Laz. Boića roku 1815.

Pahl Kristian, maľoval: Pohľad na mesto Rjeku (Fiume).

Passe Crispin [van] de, Holanďan, narodený roku 1566 [1565], nakreslil podobizeň Jana Amosa Komenského, ktorú vyryl do medi D. Log v knihe Opera didactica Comenii, Amsterdam 1657.

Prixner, rytec; ryl Srba a pradúcu Srbku v Pesnarici [Mala prostonarodna slovenosrbska pesnarica] od Vuka [Karadžića] roku 1814.

Rembrandt van Rijn Pavel, maliar: Jan Sobieski, v Eremitáži v Petrohrade.

Ricci [Stefano], Vlach, rezbár [sochár], zhotovil pomník poľského grófa Skotnického vo Florencii. Pozri v Cestopise na str. 192:

„… grófovi Jozefovi Skotnickému, Poliakovi, ako veľkému ochrancovi krásnych umení a dobrodincovi umelcov vo Florencii, postavili vo Florencii v chráme Santa Croce, v kaplnke Mediciovcov krásny náhrobný pomník, ktorý zhotovil rezbár Ricci. — Ako vidieť, na kvete krásnych umení vo Vlašsku mali a majú podiel aj Slaviani.“

Ruben Christoph, rodom z Pruska, žiak Corneliusov, maliar, teraz v Prahe riaditeľ umeleckej akadémie. Robí ilustrácie ku Králodvorskému rukopisu, Ticho de Brahe [Tyge Brahe], poľovnícky kaštieľ kráľa Václava Lenivého a iné námety z českých dejín — fresky.

Sansovino Jakub [Tatti Jacopo Sansovino], Vlach, staviteľ: Chrám Slavianov v Benátkach. V Cestopise na str. 89 o ňom čítame:

„V Benátkach je teraz ešte asi sto tri rozličných chrámov a chrámikov; my sme navštívili iba najpamätnejšie a najmä tie, ktoré majú dajaký súvis so slavianskym životom, a preto aj tu budeme najprv hovoriť o týchto a potom o druhých. Chrám Slavianov sv. Juraja, v Kastelskom okrese, je vydarené dielo Sansovina, toho staviteľa gréckych Grácií; na čele má rok 1551, panuje tu prostota so vznešenosťou, čistý sloh a vkus. Vnútro tohto chrámu je bohato ozdobené obrazmi Vittora Carpaccia; tu je vymaľovaná aj koruhva tohto bratstva od Antonia Aliensa. Jacopo Tatti Sansovino a Palladio boli v novších časoch z najznamenitejších vlašských staviteľov, oni a Michelangelo zapudili tmavú, pochmúrnu, končitú a hrotnatú germánsko-gotickú architektúru, ktorá sa votrela aj do Vlašska a vzkriesili krásny a veselý starogrécky spôsob staviteľstva. Sansovino narodil sa vo Florencii, pracoval v Ríme, vo Verone, Pádue a v Benátkach, kde roku 1570 aj umrel.“

Savart Pierre, Francúz, medirytec, od neho je: Bohumír Viliam Líbenický (Leibnitz) v knihe Leibnitii Opera, Genua 1768; aj rytec [Martin] Bernigeroth urobil v kameňotlači podobizeň Líbenického v knihe: Leibnitzens Leben von Guhrauer, Breslau 1842.

Serz [Johann Georg] a Korn [F.], v Norimberku: pätnásť krásne v oceli rytých obrazov zo života ruského cára Petra Veľkého v knihe: Peter der Grosse von Dr. Reiche, Leipzig roku 1842.

Staub, kreslil roku 1838 podobizeň Ljudevita Gaja; tlač J. Höfelich.

Sternberg [Vasilij], žil v Rusku, kreslil a maľoval maloruské krajinky a výjavy zo života; svadby, vnútrajšok chalupy, okolie Kijeva atď.

Sürch Joseph, v Budíne, rytec, ryl Mikuláša Zrinského v Zore roku 1835.

Schadow [Johann Gottfried], rezbár; zhotovil sochu Hanuša Joachima Sitenského čiže zo Sitna (po nemecky Ziethen), slávneho víťaza, generála jazdy pruského kráľa; narodený roku 1696 na otcovskom majetku Wustrow, † 1766.

Schön Joseph, podobizeň kniežaťa Františka z Dietrichsteinskovcov.

Schrotsberg [Schrotzberg] Franz, vo Viedni, maľoval podobizne grófky Terézie z Lobkovíc a Černínove.

Schmutzer Andreas a Joseph, tamten maliar, tento rytec; od nich je Matej Bél, in Notitia Hungariae novae.

Schubert kreslil, Liebe ryl obraz staroslavianskeho chrámu k L. A. Gebhardiho [Allgemeine] Geschichte der Wenden, Halle 1789.

Schules, ryl podobizeň Macieja Kazimierza Sarbiewského, poľského latinského básnika.

Stökler [Stöckler] Emanuel Richard, vo Viedni, maľoval zrúcaniny Boskovíc na Morave.

Tevrevk, vydal k kameňotlači podobizeň dôstojného pána Jána Seberiniho, dozorcu ev. a. v. cirkvi.

Thorvaldsen Vojtech [Bertel], dánsky rezbár, zhotovil model Kopernikovej sochy, ktorú vystavil nákladom Tovarišstva priateľov vied vo Varšave, kde ju lial Ján Gregoire r. 1829. Aj gróf Sierakowski dal v Krakove vystaviť Kopernikovi krásny pomník v chráme sv. Anny s takýmto biblickým nápisom: „Sta sol, nec moveare!“ (Stoj slnko, nehýb sa!)

Timlich Karl, vo Viedni, vydal: Sammlung der merkwürdigen National-Costüme des Königreiches Ungarn und Croatien, Wien 1816, kde sú mnohé slavianske kroje.

Tintoretto Dominik [Robusti Domenico], Vlach, maliar: Zmocnenie sa Zadaru. (Pozri Cestopis str. 77, tu na str. 127 pri mene Micheli Andrea.)

Tintoretto Jakub [Robusti Jacopo], Vlach, maliar: Obsadenie Zadaru. Pozri Cestopis, str. 78 — 79:

„Odtiaľto šli sme do Volebnej siene čiže Sala dello Scrutinio a tu zasa moju pozornosť natoľko zaujali dva obrazy týkajúce sa slovianskych národných dejín, akoby tam iných ani nebolo. Jeden pod číslom VII znázorňuje Bitku a vybojovanie Zadaru od Jakuba Tintoretta, tento obraz je bezpochyby najvýznamnejší nielen v celom tomto paláci, ale aj spomedzi všetkých Tintorettových prác. Tu sa tomuto majstrovi podarilo zjednotiť úžasnú veľkosť a silu Michelangela s ľúbeznou farbitosťou Tizianovou. Dlho bol som tu v rozpakoch, či sa mám väčšmi oddať vlasteneckým a či estetickým citom. Námet obrazu prirodzene spôsobuje slavianskemu srdcu bôľ a stud, hoci si hrdinskí Zadarčania zmužilo počínajú vo svojej obrane, ale krása obrazu tíši a zmieruje čarodejnými krásami oko natoľko, že tu pramení akási zmes bolestnej krásy a krásnej bolesti v srdci Slaviana. Druhý obraz pod číslom VIII čiže Obsadenie slavodalmátskeho mesta Kotaru od Andreja [Andreu] Vicentina, čo sa stalo r. 1420. Aký je to rozdiel medzi týmto obrazom Vicentinovým a tamtým susedným, Tintorettovým. Štetec tamtoho ráňa srdce, ale aj hojí, tohoto len oči kole z obidvoch hľadísk, historického i maliarskeho.“

Torsch, maliar v Pešti, kreslil podobizeň srbskej kňažnej Ljubice Obrenovićovej.

Vanloo [Loo] Jean Baptist, Holanďan osadený vo Francúzsku 1684 — 1742 [— 1745]. Maľoval podobizeň Márie Lesczińskej, manželky Ľudovíta XV., kráľa francúzskeho; túto podobizeň ryl do medi Mikuláš Armessin, atď.

Vernet [Émile Jean] Horace, Francúz, maľoval poľského šľachtica Mazepa, priviazaného o koňa. Porovnaj Cestopis, str. 178:

„Tretí obraz znázorňoval námet zo slavianskeho života, totiž Mazepu od Francúza Horacea Verneta: tento krásny a mladý poľský šľachtic je priviazaný na chrbát divokého koňa, ktorý s ním cvála cez púšte a lesy. Niekoľko plachých vlkov skáče za krovím, akoby čakali na lúpež. Výborný to obraz a námet jeho elektrizujúci.“

Vicentino Andrea, Vlach, maliar: Obliehanie Zadaru, Obsadenie Kotaru. Pozri Cestopis, str. 79, tu na str. 133 pri mene Tintoretto.

Weinmann I., rytec, od neho je Svätopluk v Juraja Fándlyho Historia Gentis Slavae, Tyrn. 1793.

Weinrauch, ryl podobizeň Kazimíra Veľkého a Žigmunda Augusta, poľských kráľov do Slotwińského knihy O Polšče, vo Ľvove 1819.

Wocher Tiberius, kreslil obrazy k Fortisovej knihe Reise in Dalmatien, Bern 1776: Morljak, dve Morljačanky.

Zimmermann Albert [August], maľoval českú Vlastu. Pozri o ňom Cestopis na str. 229:

… „(Obraz) predstavoval výjav z českých dejín, totiž Vlastu, ako si dáva hádať od jednej veštice. V pozadí sú skaliská, Vlasta sedí na zemi, veštica na skale, vedľa nej kniha, za ňou jaskyňa, v ktorej plápolá oheň, v popredí sú české hory. Tento maliar sa volá Albert Zimmermann, žije v Mníchove a tento obraz urobil r. 1841; umelecký spolok kúpil ho za šesťsto šesťdesiat zlatých v striebre. — Keby som bol taký bohatý, aký som horlivý národoľub, iste by som bol tento obraz odkúpil pre niektorú slaviansku obrazáreň.“

Zuccero [Zucchero, Zuccaro] Federigo, Vlach, maliar, maľoval Henricha Starosídelského. V Cestopise na str. 75 — 76 o ňom čítame:

… „(Obraz) od Fridricha Zuccara, znázorňujúci cisára Fridricha Červenobradatého [Barbarossu], ako padol na zem a bozkáva nohy pápežovi Alexandrovi III. a ako tento stúpa ma na väzy pätou. Tento obraz nezaujímal ma len z cirkevného, ale aj z národného hľadiska, a to kvôli Henrichovi zo Starosídla, slavosrbskému rytierovi z Míšne… (na tomto obraze) sú pozoruhodní dvaja rytieri a dvorania, jeden na pravici, druhý stojaci na ľavici, ako obaja s nevoľou odvracajú svoje tváre od tohoto divadla. Sú to Henrich Starosídelský, slavosrbský šľachtic a Detrich, markrabä míšenský…“

Poznámka: Berglera, Kerna, Mayera, Reinera, Renza, Wolfa a mnohých iných umelcov, hoci žili v Čechách, pretože sa ani nehlásili k nášmu národu, ani nemaľovali námety zo slavianskych národných dejín, sme tu vynechali; hoci musíme priznať, že ťahať čiaru a hranice medzi českými a nemeckými umelcami v Čechách je práca preťažká a takmer nemožná. Lebo nejeden Čech, čo nosí nemecké meno, je horlivým vlastencom a naproti tomu nejeden, čo nosí české meno, je odrodilcom.

Slavianske predmety od nemenovaných alebo neznámych umelcov:

Ambrozi a Hrdlička Ján, kazatelia a spisovatelia československí, ich obrazy sú v sakristii ev. chrámu v Strede, Nitrianska stolica.

Berzevický Emerich, Slovák, prvý ev. kňaz vo Vrbici pri Sv. Mikuláši, jeho podobizeň je v tamojšej sakristii.

Bokač Ján, Lužičan, rektor prešovskej školy v Uhorsku r. 1594 svojho času slávny latinský básnik; Matej Bél v Bratislave mal jeho obraz ako starca sediaceho v knižnici pri stolíku. (Porovnaj: J. S. Klein, Nachrichten von den Lebensumst. ev. Pr. I. 85.) Kto ho maľoval a kde sa podel, nevieme.

Českých kniežat a kráľov podobizne, v miniatúre, v Balbini Miscell. Hist., Pragae 1687.

Dobrovského Josefa náhrobný pomník v Brne.

Hruškovic Samuel, kazateľ a náboženský básnik slovenský, jeho obraz je v Bystrici v sakristii evanjelického chrámu.

Hus Jan, jeho upálenie na hranici, v Roykovej Histórii kostnického snemu, v Prahe 1785.

Ján IV., pápež rímsky, jeho podobizeň nachádza sa v Ríme na tribúne Lateránskeho chrámu a v medi rytá v knihe Gesta Pontificium Roman. a Joh. Palatio († 1600), L. I. p. 300 s týmto textom: „Predal poháre, aby mohol vykúpiť zajatcov. Ten Solon bol longobardský príslušník; pokiaľ žil, nevedel obrátiť Longobardov na pravú vieru, len Beatus to dokázal. Keď Gréci vyplienili Laterán, podľa Anastáziovho svedectva poslal Ján, aby pozbavil barbarov nádeje, že znova budú môcť vylúpiť svätostánok, zbožného a oddaného opáta Martina s relikviárom po celej Dalmácii a najmä po Istrii, aby mohol vykúpiť zajatcov, ktorých odvliekli.“

Katančić Matija Petar, jeho kameňotlačová podobizeň ako sedemdesiatpäťročného je v knihe Istri adcolarum geographia vetus, Budae 1626 [1826 — 27, 2 diely].

Krasického Ignaca podobizeň je v I. diele jeho spisov, ktoré vydal J. N. Bobrovič r. 1834 v Lipsku.

Kościuszko Tadeusz, pomník v Krakove.

Kroje poľského ľudu, vo Wójcického Pieśni ludu, vo Varšave, T. I. 11. 1) Gajdoš veľkopoľský, 2) Kurp, 3) Kujawjak, 4) Slovák, 5) Postolník z Podlesia, 6) Gorál kobzár, 7) Mazur, 8) Krakovania, 9) Huculi, 10) Sandomierzan. Aj v J. J. Lipińského Piosońkách ludu Wielkopolskiego v Poznani 1842 sú tri osoby od Kórnika. Porovnaj Golębiowského kroje poľské.

Lech J., rytina v knihe: Lechus, Carmen heroicum a Joanne Skórski, Leopoli 1745.

Mickiewicz [Adam], jeho podobizeň je v jeho spisoch, tlačených v Paríži.

Mušický Lucian, srbský biskup a básnik, kameňotlač.

Obličaje a kroje slavianske rozličných, najmä ilýrskych Slavianov u B. Hacqueta, Abbildung und Beschreibung der Wenden, Illyren und Slaven, Leipzig 1801.

Petrović Petar, metropolita a arcibiskup černohorský, kameňotlač.

Pomoranov obrazy a ich obracanie na kresťanskú vieru Ottom Bamberským, v Bamberku v Ottovom chráme, tam sú rozličné starovendické obleky, náradie, zbrane; tam je aj obraz tej panej v Kamíne, ktorá v nedeľný deň žne uprostred čeľade.

Poniatowského, kniežaťa poľského, pomník v Lipsku nad Elsterou.

Sartorius Daniel, kazateľ a spisovateľ československý, jeho obraz je v sakristii ev. chrámu v Bystrici.

Serb Hercegovac, pieva uz gusle, vo Vukových národných piesňach v Lipsku 1824.

Sitenského H. J. (po nemecky Ziethen) pomník v Rainberku.

Skarga Peter, slávny poľský kazateľ, medirytina v jeho kázňach, vydaných J. N. Bobrovičom v Lipsku 1822.

Sobieski Jan, kráľ poľský, podobizeň v nemeckej knihe, ktorá obsahuje jeho listy z čias tureckých vojen, posielané manželke.

Stupnický čiže zo Stupíc Ján (po nemecky Staupitz), dozorca augustínskych kláštorov v Nemecku, Lutherov priateľ a ochranca, jeho obraz sa nachádza v knižke: Leben und Wirken Dr. M. Luthers, Chemnitz 1840, v štvrtom zväzku.

Swiatynia Sybilly v Pulawach, v Sybille Woroniczovej, v Ľvove 1818.

Zverinský, čiže zo Zverína, Kurt Krištof, gróf, (po nemecky Schwerin), potomok starobodrickej rodiny, najprv generálmajor velehradského (Meklenburského) vojvodcu, potom maršal pruského kráľa Fridricha Viliama I., padol v boji neďaleko Prahy r. 1757; jeho náhrobný pomník je od Prahy asi na jednu a pol hodiny vzdialený pri dedine Šterbohol, potom mramorová socha v Berlíne. (Keď bol so svojím vojskom vo veľkom nebezpečenstve a opýtal sa kráľa Fridricha: kam by mal ustúpiť, ak by sa mu predsavzatie nepodarilo? - „Do Špandavy!“ (väzenie v Prusku), bola kráľova odpoveď. Nato hrdinský starec schytil práporec: „Za mnou druhovia!“ zvolal a vrútil sa do bitky, kde ho po niekoľkých krokoch prestrelil kartáč.)

Veľa príspevkov k dejinám slavianskych krásnych umení, najmä maliarstva, poskytujú:

Znamenitá galéria čiže zbierka obrazov od znamenitého básnika Hynka Krasického, ktorá sa teraz nachádza v kráľovskej knižnici v Berlíne. Má štyridsaťosem zväzkov a obsahuje vyše tridsaťpäťtisíc podobizní, medzi ktorými sú veľmi mnohé slavianske, napríklad:

Z Čechov:

Beckovský, Broda, Budovec, Doubravský Jan, Hájek, Harant, Hus, Choterin, Kinskovci Fr. a Vil., Kolovrat Fr., Kupecký, Lobkovic Boh. a Václav, Lomnický, Pěšina z Čechorodu, Prokop Holý, Rokycana, Slavata Vil., Stránský Pavel, Středovský, Veleslavín, Žerotín Karel, Žižka atď.

Z Poliakov:

Branicki; Brudzewski Wojciech, Kopernikov učiteľ; Cantius Jan, doktor bohoslovia v Krakove (porovnaj Kant); Chmieleński, Chodkiewicz; Kazimír, kráľ; Kopernik; Dantiscus; Dlugosz; Jablonowski tri; Knapski; Kochanowski Jan; Krasicki Ignacy; Lesczyński päť; Naruszewicz; Orzechowski; Poniatowski šesť; Potocki štyri; Radziwiłłovci dvanásť; Sanguszko; Sapieha; Sarbiewski; Skarga; Sobieski štyri; Strykowski; Wladisl. Lokiętek; Wielhorska; Załuski tri; Zaręba atď.

Z Rusov:

cár Alexej Michajlovič; Alexej Petrovič, syn Petra Veľkého; cárovná Alžbeta; cárovná Anna; cár Basil [Vasiliev] III.; Bestužev; Boris Fiodorovič; Buchvostov; Černičev; cár Ivan Alexejevič; cár Ivan Vasiljevič IV.; Kantemir; cárovná Katarína II.; knieža Kurakin; cár Michail Fiodorovič; Mužikov; cár Pavel Petrovič; Potemkin; Romanov atď.

Z Chorvátov:

Zrinský Peter.

Z cudzincov:

August III., Báthory, poľskí králi; Fridrich, kráľ český, a jeho manželka Alžbeta.

V českom múzeu sú podľa Časopisu mus. tieto obrazy: poľských kráľov Boleslava Chrabrého a Mečislava; Čarneckého Štef.; hudobníka Sierwaczyńského; arcibiskupa Dunina; dedina Zářečí, štyridsaťsedem obrazov staviteľských roku 1836 vo Viedni; Halič na mnohých obrazoch atď.; podobizeň cisárovnej Márie Terézie na čaši s českým nápisom; podobizeň Františka I., ktorú umelecky vytvorila na krepovom hodvábe grófka Rosa Konická čiže z Koníc (po nemecky Kaunitz).

V knihe Nový Plutarch, v Pešti u Hartlebena 1842, v dvoch zväzkoch, ktoré dosiaľ vyšli, nachádzajú sa tieto Karlom Mayerom v Norimberku do medi ryté slavianske podobizne: Alexander I., cár ruský; Kosmas Pražský; Czartoryski Adam [Jerzy], knieža; Josef Dobrovský; Jan Hus; Katarína I. a II., cárovné ruské; Kościuszko; Ivan Fiodorovič Paskevič; Mikuláš Zrinský.

« predcházajúca kapitola    |    



Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.