Zlatý fond > Diela > Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovník slavianskych umelcov ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Ján Kollár:
Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Martina Romanová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 81 čitateľov

B4. Krasostavitelia

Batista Vojtěch, staviteľ v Jičíne, zomrel roku 1751.

Baženov Vasiljevič, v Petrohrade, úd tamojšej akadémie, zomrel roku 1798 ako podpredseda cárskej akadémie krásnych umení. Budoval mnohé verejné stavby, zhotovil návrh na opravu Kremľa, ale ho neuskutočnili.

Beneš [(Ried) Rejt z Pístova], Čech, narodený v Lounoch roku 1431 [1451], † 1537 [1534]; vystaval na Pražskom hrade palác kráľa Vladislava, dostaval tam takzvanú Španielsku sálu, potom staval chrámy. Pozri o ňom Balbin. Misc. Dec. I, L. 3.

Bezkoj, Bezky, Rus, staviteľský majster, žil roku 1763; urobil mnohé verejné budovy, nové nástroje a mašiny, ako aj ostrovtipné divadlá pri príležitosti uzavretia pokoja s Turkami roku 1775.

Brylov Alexander, Rus, profesor architektúry v Petrohrade; roku 1833 staval krásne Michailovské divadlo; maľuje aj podobizne.

Conval František, krasostaviteľ v Českých Budějoviciach okolo roku 1647.

z Doupova Jiří, Čech, okolo roku 1114 [1119], staviteľ vodovodov. Vladislav, české knieža, povýšil ho do šľachty.

Drahý Jozef, Slezan, mešťan a staviteľ v Tešíne. Okolo r. 1790 sa jeho dcéra vydala za staviteľa Champreza.

Fiala, Čech, ešte žije, staval v Prahe konvikt u piaristov atď.

Glinka, Slavorus, krasostaviteľ v službe ruského cára, učil sa najprv na petrohradskej akadémii, potom v Taliansku, kde si bral a kreslil plány zo starožitných stavieb, najmä z Hadriánovho a Augustovho mauzólea. Roku 1825 sa zasa vrátil domov.

Halířek Jakub [Jiří], Čech, cisársko-kráľovský dvorný staviteľ a mešťan pražský. † 1751 [1759].

Holoubek Mikuláš, Čech, staviteľský správca pri stavbe chrámu sv. Víta v Prahe, † 1355.

Ira, Čech, [staviteľ okolo] roku 1509 [1599]. Staval cintorín v Zeměchu [Zeměchoch], podľa nápisu, ktorý je tam na starom kameni.

Ivanov Alexejevič, profesor staviteľstva v Petrohrade. Roku 1760 bol v Ríme. Keďže mal slabé zdravie, nemohol pracovať priamo pri stavbách a jeho diela zostali iba v nákresoch a v plánoch. † 1802.

Jaropkin, Slavorus, stotník, žil v prvej polovici minulého storočia. Roku 1730 založil v Petrohrade predmestie Vasiliostrov; viedol stavbu chrámu sv. Panny Kazanskej. Zomrel roku 1748.

Jedlička, Čech, urobil plán na Bohdanecký kanál za cisára Jozefa II.

Kanka František Maximilian, Čech, v Prahe, v druhej polovici minulého storočia. Dovzdelal sa v Taliansku. Po návrate budoval chrám Salvatora v Staromestskom jezuitskom kolégiu, kláštor sv. Kataríny s chrámom v Novom meste Pražskom, hrad grófa Černína vo Vínařoch [Vinoři] pri Prahe.

Klinský Jan Bohumír, [kresliar a architekt], narodený [r. 1765] v Novom Meste pri Drážďanoch, zdržiaval sa niekoľko rokov v Prahe ako majster kreslenia, roku 1793 — 1795 putoval do Ríma. Roku 1827 bol staviteľským radcom v Ulme. Urobil pomník Schillerovi. Napísal štúdiu o harmónii budov a krajiniek. Medzi jeho žiačkami kreslenia bola aj česká grófka Pachtová.

Kokorin, Kakarinov Alexander, Slavorus narodený na Sibíri, učil sa na petrohradskej akadémii, po cestovaní sa stal radcom, profesorom a direktorom akadémie. Usilovný a všestranne vzdelaný staviteľ. Urobil plán budovy akadémie na pravom brehu Nevy, ktorej súmernosť a krása sú obdivuhodné. † 1771.

Kotlík Ondřej, Čech, [staviteľ] v Prahe [okolo] roku 1380, pod jeho dozorom pokračovali v stavbe metropol. chrámu v Prahe za cisára Karola IV. Z vďačnosti a na zvečnenie jeho mena postavili mu stĺp na galérii tohto chrámu s nápisom : „Andreas Kotlik, quartus magister Fabricae [štvrtý majster stavby] 1380.“

Krabice Beneš z Veitmíle, Čech, staviteľský správca pri stavbe chrámu sv. Víta v Prahe roku 1355 — 1375, písal aj kroniku.

Kříž, Čech, [staviteľ] v Krumlove, brat Jana [Kříža, synovca majstra] Staňka.

Květoň, Čech, [staviteľ], r. 1474 staval hradnú vežu v Tuchoraze [pri Českom Brode], ako o tom tam svedčí nápis na kameni.

Lobkovic Jan, Čech, narodený roku 1606 v Madrite [Madride], potom, keď vstúpil do cisterciánskeho rádu, stal sa opátom a naposledy biskupom vo Vigevane. Výborný staviteľ a znalec matematiky, jeho rady uplatňovali pri stavaní pevností. Opevnil Prahu a iné mestá. Napísal veľa kníh, napríklad Cursus mathematicus v 4 zv., prvý diel obsahuje: Mathesis Architectonica.

Lokovic Jiří, Čech, slobodný pán, zakladateľ jezuitského kláštora v Chomutove, urobil nákresy k stavbe tohoto kláštora.

Lomnic Martin, pražský kanonik a správca stavby chrámu sv. Víta roku 1455.

Michaelis Pasquale, Slavodalmatínec v Dubrovníku, krasostaviteľ [okolo] roku 1484. Svoje rodné mesto ozdobil mnohými budovami, staval pevnosť pri morskom prístave, ako aj dominikánsky kláštor, o čom svedčí nápis: „Pasquale Michaelis z Dubrovníka projektoval veľa krásnych stavieb roku 1485.“ (Appendini.)

Michailov Matvej, starší brat nasledujúceho, odchovanec petrohradský. Roku 1794 dostal ako odmenu zlatú medailu; napokon bol profesorom akadémie.

Michailov Andrej, Slavorus, vyučil sa na petrohradskej akadémii. Už ako mladého vymenovala ho akadémia za úda a zanedlho i za profesora.

Miloneg Peter, Rus, [žil] v XII. storočí, staval takzvanú Kamennú stenu v Kijeve na brehu Dnepra na údiv súčasníkov, potom chrám Vstúpenia Pána v Novgorode.

Netola Petr [Nitola Pietro], [staviteľ], mešťan pražský r. 1709.

Nevole Jan, Čech, náš súčasník, krasostaviteľ v Prahe.

Nikitin Alexander, slavoruský šľachtic, narodený roku 1816 v Petrohrade, roku 1834 bol v Ríme, kde sa snažil staré Forum Romanum zo zrúcanín tak prestavať, ako bolo pôvodne. Aby to mohol urobiť, poslal mu cár Alexander dvesto dukátov.

Pán Josef, Čech, teraz v Pešti, kreslil náčrt k Salavarskej kaplnke.

Pánek (Panetius) Jan [Šimon], Čech, [staviteľ] v Prahe, narodený roku 1694 [1654]. V rokoch [1689 — 1702] staval v Starom meste chrám sv. Jakuba, čím si získal slávu.

Petr z Brachavic (azda z Prachatíc?), jeden z tých majstrov, čo stavali vo Viedni Štefanský chrám. Staval vežu až do roku 1429.

Popelka (po nemecky Poppelken) Kurt, spomínajú ho v dejinách mesta Bremen s veľkou úctou. Staval tu gotickú radnicu, roku 1440 dokončil Dóm, podľa iných roku 1502 [1522].

Prošek, [staviteľ], mešťan pražský, † 1779.

Radecký (z Radca) Václav, kanonik hlavného chrámu pražského, pod jeho správou stavali druhý diel tohoto chrámu roku 1392.

Růžička Jakub, Čech, opat sedlický, roku 1731 staval tam kláštor, ktorému sa v Čechách sotva nájde podobný.

Stanko Jan, Čech, r. 1407 staval chrám v Českom Krumlove.

Starov, Rus, odchovanec petrohradskej akadémie.

Ščedrin Apollon, ruský, ešte žijúci architekt.

Upravda, zvaný Veľký (po latinsky Justinianus), Juhoslovan, narodený roku 483 vo Vedrine [Ochride, Tauresiu], † 565, najstarší a dosiaľ ešte neprevýšený slavokresťanský staviteľ. O jeho dielach a stavbách sme už inde písali; tu už len uvedieme dôkazy na to, že nebol len milovníkom a ochotníkom, ale skutočným, vyučeným umelcom v architektúre, a to takým výborným, že najväčších krasostaviteľov svojich čias, slávneho Anthemia a Isidora, prevýšil a zahanbil radou, ktorú im dal v tiesni. Prokopios píše všade, že mal osobný podiel na všetkých budovách, ktoré viedol. Porovnaj Prokop. de aedif. L. I. C. 1: „Pri stavbe chrámu Žofie začali sa piliere oblúkov pod obrovským bremenom pukať a hrozili, že sa zrútia. Stavitelia Anthemius a Isidor ponáhľali sa s najväčším strachom s touto zprávou k cisárovi, stratiac už všetky nádeje vo svoje umenie. Cisár káže urýchlene dokončiť okrúhlosť oblúkov a vraví, že potom bude oblúk sám sebe oporou a nebude potrebovať ani piliere. Umelci tento rozkaz hneď aj splnili; vyviedli oblúk do nebeskej výšky, takže sa stal celistvým, a skúsenosť potvrdila pravdu danej rady.“ — L. I. 4: „Upravda vystaval chrám všetkých Apoštolov, veľký a nádherný. Návrh a náčrt urobil takýto: vyznačil dve priame čiary, ktoré sa v prostriedku stretli a predstavovali podobu kríža. V strede stála svätyňa. Strecha stála na oblúkovitom klenutí, zdalo sa, že visí v povetrí bez opory, hoci bola čo najpevnejšia.“ — L. V. 6: „V Jeruzaleme dal Upravda vybudovať na najvyššom chlme chrám Bohorodičky a okrem iného predpísal jeho šírku a dĺžku. Toto vykonal Upravda ľudskými silami a umením, nábožná dôverivosť pomáhala jeho radám a skutkom. Ťažkosť diela plodila mu starostlivosť.“ — L. I. C. 3 : „Upravda toľko a takých krásnych a skvostných chrámov vystaval, že keby niekto každý z nich osobitne oceňoval, bude sa so začudovaním domnievať, že nič iné nemusel robiť a celý čas svojho panovania na nič iné nevynaložil, myseľ svoju ničím iným nezaneprázdňoval, iba týmto dielom.“ — Rovnakú praktickú schopnosť, ako v architektúre, prejavil náš Upravda aj pri stavaní hradov a pevností; Prokop. II. 1 opisuje pri pevnosti Dara nielen jeho všeobecné rozkazy a náčrty na celé dielo, ale osobitne sa vzťahujúce aj na jednotlivé múry a steny, veže a bašty, na ich mieru a formu. A tak teda právom môžeme tento byzantský čiže upravdovský sloh nazývať slavianskym, či ho už Upravda zdedil od svojich indoslavianskych predkov, alebo ho sám vymyslel. — Tento nesmrteľný dobrodinec Európy nebol však iba krasostaviteľom, zákonodarcom, pestovateľom hodvábu, ale aj mudrcom, bohoslovcom a hudobníkom. Zložil do muzických nôt grécky nábožný spev Troparium, o božstve Pánovom, ktorý grécka cirkev dodnes spieva pri službách božích. Ostatne nesmieme zabudnúť, že pero niektorých gréckych a rímskych dejepiscov, ako aj v neskorších spisoch samého Prokopia, pri opisovaní Upravdovho charakteru veľmi často viedla národná závisť a nenávisť, ktorú mrzelo, že tento barbar z cudzieho národa vyšvihol sa na trón a na ňom také znamenité veci konal, práve tak, ako to dosiaľ niektorí cudzinci nemôžu vystáť, aby Slaviani mali alebo svojím menom nazývali dačo veľké v histórii.

Vlast Peter, staval chrámy v sliezskej Vratislavi, v krásnom a nádhernom slohu, najmä takzvanú Sandstiftskirche. (Wien. Jahrb. II, 68.)

Volkov, Rus, [staviteľ], odchovanec petrohradskej akadémie. Zomrel roku 1803.

Wirch (azda Vrch?) Jan [Josef], narodený roku 1732, staviteľ; budoval roku 1764 arcibiskupskú rezidenciu v Prahe.

Zelenka František, Čech, [staviteľ], mešťan v Prahe, [okolo] roku 1787.

Zemcev, Rus, [staviteľ], učil sa v Taliansku za Petra Veľkého.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.