Zlatý fond > Diela > Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovník slavianskych umelcov ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Ján Kollár:
Slovník slavianskych umelcov všetkých kmeňov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Martina Romanová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 81 čitateľov

B3. Rezbári, sochári a lejári

Arca (Nicolaus [Niccolò] dell’Arca), Mikuláš z Rakve, zhotovil z pálenej hliny ploskorezbu [reliéf] zobrazujúcu Kristovo narodenie a oltár v chráme sv. Ducha v Benátkach. Tak sa zdá, že on dokončil rakvu sv. Dominika, ktorú začal Mikuláš [Niccolô] Pisano v Bologni. Odtiaľ dostal aj meno dell’Arca. Umrel roku 1494. Slávny Sansovino a iní ho výslovne volajú Slavianom.

Aulíček Dominicus [Auliček Dominik], Čech, narodený r. 1734 v Poličke, rezbár, učil sa v Litomyšli u Fr. Batčaka (?) [Pacáka] a pracoval vo Viedni. Cestoval po Francúzsku, Anglicku, bol v Ríme, kde získal na Akadémii sv. Lukáša prvú odmenu a potom od pápeža Klementa XIII. rytiersky rad zlatej ostrohy. Pre akéhosi klamára, ktorý sa vydával za biskupa z Uhorska, stratil celý svoj majetok, pozostávajúci z tisíc dvesto zlatých. Naposledy bol modelárskym majstrom v dielni na porcelán v Nymphenburgu v Bavorsku. Urobil nielen mnoho krásnych modelov z hliny a vosku, ale aj sochy pre tamojšiu záhradu kniežaťa-vyvolenca.

Belopotocký Alexander, Slovák z Oravy z Bieleho Potoka, rezbár a kamenár našich čias.

Brokov Ján, Slovák, narodený roku 1652 v Spišskej Sobote. Osadil sa v Prahe, kde možno ešte od neho vidieť sochu Jana Nepomuckého v kaplnke Wunschvického domu, ktorú ryl i do medi [J. K.] Sysang. Prijal katolícke vierovyznanie, roku 1718 umrel.

Brokov Ján Ferdinand [Maximilián], syn predošlého, narodený roku 1688 v Prahe. Zhotovil sv. Trojicu na Vlašskom námestí v Prahe, mnoho sôch pre pražský [Karlov] most a iné.

Brož N., Čech, rezbár našich čias v Prahe.

Čerovský Václav, okolo roku 1774 rezbár drahých kameňov v Prahe.

Denich Jan Josef, okolo roku 1717 rezbárčil v Prahe. Zomrel v Hlohove v Sliezsku roku 1737.

Dlouhý František, kameňorezbár, roku 1751 v Prahe.

Dománek Antonín Matěj Josef, [sochár], narodený roku 1713 vo Viedni, bezpochyby z českých rodičov, učil sa u [R.] Donnera, preputoval veľa krajín, preto sú od neho diela vo Francúzsku, v Anglicku, Španielsku a v Nemecku. Pre francúzsku kráľovnú Antoinettu zhotovil hrací stolík zo skameneného dreva so stĺpikmi a bronzovými ozdobami. Patrí k najznamenitejším umelcom.

Dunajský Vavrinec, Slovák, z Ľubietovej, narodený r. 1782 [1784], † 1836 [1833]. Jeho arcidielo je socha sv. Magdalény v ľubietovskom kostole. Vo Výklade k Slávy dcére na str. 309 o ňom čítame: „Učil sa rezbárskemu umeniu v Banskej Bystrici a vo Viedni, kde roku 1807 dostal prvú akademickú odmenu za zhotovenie gréckeho Génia. Roku 1809 osadil sa v Pešti. Jeho diela ozdobujú mnohé záhrady, domy a chrámy.“

Gordejev Gordejevič Fiodor, v prvej polovici minulého storočia sochár v Petrohrade, bol profesorom na tamojšej rezbárskej akadémii.

Hanuš, majster, Čech, slávny hvezdár a profesor v Prahe; roku 1490 zhotovil pomocou svojho žiaka Jakuba nádherné hvezdárske hodiny, ktoré dosiaľ možno vidieť na Staromestskej radnici a sotva majú dakde roveň.

Chládek Jan, Čech, narodený v Slanom, robil sochy pre grófa Waldsteina a viacero oltárov pre kostoly. Vyznamenal sa najmä v malých figúrach. Umrel roku 1788 v Turnove.

Ivanov Archip Matvejevič, úd a radca petrohradskej akadémie za cisárovnej Kataríny II. až do roku 1805. Urobil sochy, ploskorezby a busty ruských panovníkov.

Jablonski, Poliak, rezbár a staviteľ, rodom z Krakova; najnovšie ozdobil dóm v Gnezdne.

Jakub [zv. z Nymburka], Čech, dedo slávneho Veleslavína po žene, [rezbár] v Kutnej Hore, potom v rokoch 1540 — 1546 v Prahe, kde ho jeden obyvateľ jeho domu, ktorého nevinnej ženy sa zastával, prebodol kopijou. Jeho rezby sú v Kutnej Hore.

Janek, Čech, [iluminátor], jeho meno sa nachádza v protokole umelcov v Prahe okolo roku 1348.

Janko prezývkou Malý, [sochár] v Prahe okolo roku 1342 [1348], spomínajú ho v protokole v tom samom roku.

Jaroš Tomáš, slávny lejár, najmä zvonov v Brne. V druhej polovici XVI. storočia býval v Prahe. Jeho dielom je veľký žigmundovský zvon na katedrálnej veži v Prahe, ozdobený krásnymi liatymi obrazmi z roku 1548. Lial aj viacero [iných] zvonov a liatín.

Jelenius Žigmund, rezbár foriem v Básli [Bazileji] v XVI. storočí, rezal mnoho predmetov v dreve.

Jindra Martin, okolo roku 1579 slávny umelecký lejár v Klatovoch v Čechách.

Kaborek [Kabaurek] Jan a Josef, otec a syn, [sochári a rezbári], obaja pracovali v Prahe začiatkom tohto storočia.

Keynovský [Kejnovský] Leopold, Čech, kameňorezbár, [okolo] roku 1758.

Klinkoš Adam a Martin, Česi, schopní lejári v Prahe, tamten roku 1734 [— 1772], tento roku 1794.

Klot, slobodný pán, Slavorus, urobil skupinu koní s vodičom pre Námestie admirality v Petrohrade.

Kozlovský, Slavorus, rezbár, odchovanec petrohradskej akadémie, umrel roku 1802.

Krumpéř [Krumperž] Jeronym, Čech, v XIV. storočí v Prahe. Jeho meno sa uvádza v knihách maliarskeho bratstva.

Krylov, slávny rezbár našich čias v Petrohrade. Vzdelal sa na náklady vlády v Ríme, kde preukázal neobyčajné dary ducha. Tu na žiadosť veľkokniežaťa Michala vyhotovil velikánsku sochu Hektora a už predtým alabastrovú bustu samého veľkokniežaťa. Potom náhrobné pomníky Kutuzovovi, grófovi Kutaisovi atď. Jeho najväčším dielom je nádherné mauzóleum Dimitrija Donského, osloboditeľa vlasti z jarma Tatárov. Roku 1825 vrátil sa do Petrova, kde urobil veľa majstrovských diel.

Křišťan (Cristian), [rezbár] v Prahe [okolo] roku 1348.

Kudera Matěj Antonín, Čech, kameňorezbár v Prahe [okolo] roku 1668.

Kunč, Kunčo [Kuncz], rezbár, jeho meno je v pražskom protokole roku 1348.

Künicová [Künitzová] Mária, [maliarka], Slezanka.

Laška [Laschke] Hadrián Zikmund, Čech, staropražský mešťan, [sochár] okolo roku 1726.

Lazar Václav, Čech, [sochár a rezbár], narodený v Plzni, v minulom storočí zhotovil krásne diela z alabastru pre Wrtbovskú rodinu; aj v Lukavci sa nachádzajú od neho výborné sochy.

Lokaj František, Čech, v Prahe okolo roku 1808.

Malinský Josef, Čech, výborný [sochár] a rezbár, narodený v Brňanoch [Braňanoch] roku 1756, † 1816. Od neho je model hrobu sv. Norberta na Strahove a anjeli na ňom, a náhrobok biskupa Dionýza v Starej Boleslavi.

Malý [Jan], Čech, [sochár] menovaný v protokole pražských umelcov roku 1348.

Maria Fiodorovna, ruská cárovná, matka teraz panujúceho cára Mikuláša, veľmi zbehlá v rezbe drahých kameňov, pečiatok a pečatí. Zhotovila podobizne cárskej rodiny ako kameje (Cameen) [vypuklé rezané kamene] s veľkou ľahkosťou. Roku 1820 odovzdala jej kráľovská Akadémia krásnych umení v Berlíne diplom, ako svojmu údovi, rečnil pri tom sám kráľ ako protektor akadémie. Vznešená umelkyňa odovzdala akadémii zlatú medailu s podobizňou ruského cára, pod ktorou je meno pôvodkyne: Maria F. Na druhej strane je oltár so znakmi cárstva a s nápisom: „Osloboditeľovi národov Alexandrovi Požehnanému“. Naspodku je: „10. marec 1814“. Druhý pamätný peniaz zobrazuje Pavla I. Zomrela roku 1828.

Martos Ivan Petrovič, učil sa v Petrohrade, cestoval po Taliansku a po Francúzsku; roku 1794 [1779] bol profesorom petrohradskej akadémie. Jeho sláva tak rástla doma aj v cudzine, že ho cár Alexander poctil titulom generála a iní ho zasa vyhlásili za soka Canovu a Thorvaldsena. Jeho diel je veľa, najmä v Petrohrade, Petrodvore a v Pavlovsku. V Pavlovsku je pomník veľkokňažnej Alexandry, ako sa vznáša k nebu a ako ju Hymén [Hymenaios] nadarmo zdržiava a zháša pochodeň. Ozajstné arcidielo, plné krásy a pôvabu. Roku 1804 [— 1818] zhotovil v Moskve z medi pomník slávnym priateľom Mininovi a Požarevskému, ktorí na začiatku XVII. storočia ochránili Rusko od skazy a Romanovský dvor pozdvihli na trón. (Opísaný je v prílohe k Jenaer Literaturzeitung 1804, č. 67.) Tento utešený pomník roku 1812 pri ohni v Moskve prišiel žiaľbohu navnivoč. Roku 1829 urobil bronzový pomník kniežaťa Potemkina, roku 1831 básnika Lomonosova. † 1835.

Max Emanuel, Čech, [sochár], mladší brat, teraz v Ríme; [zhotovil] archanjela Michala pre dom slepých, sv. Katarínu — polovypuklina, [poprsie] Mozarta.

Max Josef, Čech, [sochár], starší brat, učiteľ modelovania v priemyselnej jednote v Čechách. Urobil postavy na podstavec Přemyslovho pomníka na Stadickom poli roku 1841. Teraz robí z hliny české kniežatá a kráľov.

Mikeš inak Mikuláš, Čech, [sochár], žil okolo roku 1348 v Prahe.

Mikš Jan, Čech, narodený roku 1765, hudobník a modelár z vosku, pracoval v Drážďanoch.

Mirovský Václav, Čech, pracoval v Bavorsku; urobil kazateľnicu v chráme sv. Tiburcia v Straubingu.

Nečer [Netscher] Jan, rezbár, zomrel ako vojenský staviteľ v Poľsku. Otec Kašpara Nečera [Netschera].

Nejedlý Jan, Čech, lejár [okolo] roku 1524.

Obrocki Jan, Poliak z Haliča, na konci minulého storočia. Znamenitý umelec, jeho diela v chrámoch sú plné pôvabu.

Obrý Antonín, Čech, [rezbár a sochár] v Prahe okolo roku 1740.

Orlovskij Boris Ivanovič, chýrny slavoruský rezbár, narodil sa ako nevoľník, učil sa na petrohradskej akadémii; r. 1822 cestoval do Ríma, kde sa vyučil u slávneho Thorvaldsena. Keď sa vrátil roku 1829 do Petrohradu, ozdobil toto mesto majstrovskými dielami, najmä sochou Kutuzova Smolenského, poprsím cára Alexandra I. Bol profesorom na akadémii. † 1837.

Pacák, Čech, v meste Chrudime, uprostred námestia je od neho majstrovsky zhotovená socha Premenenia Pána.

Petrović Dimitrij, Srb, z Báje, znamenitý rezbár čiže sochár, ešte žijúci. Na peštianskej výstave roku 1841 bola od neho Hlava Spasiteľova z medi.

Petřich [Pettrich Jan] František, narodený roku 1770 v Třebnici [Třebeniciach] v Čechách, roku 1795 stal sa dvorným rezbárom v Drážďanoch, neskoršie aj profesorom na tamojšej akadémii. V drážďanskej jazdiarni sú od neho nádherné kone v prirodzenej veľkosti.

Petřich [Pettrich] Ferdinand, syn predošlého, narodený r. 1798 [v Drážďanoch]. V Ríme bol v Thorvaldsenovej dielni. Pamätnejšie z jeho diel roku 1823 sú: Deň a noc, Belisar, Kristus, Anjel smrti atď.

Petřík (Petrus), v Prahe [okolo] roku 1348.

Pimenov Mikuláš, syn rezbára v Petrohrade, narodený r. 1813, tam sa aj učil a cestoval po Nemecku a po Taliansku.

Pokorný Vojtěch, Čech, robil obrazy z vosku, † v Prahe roku 1794.

Poltavcev, Slavorus v Moskve. Roku 1839 zhotovil krásnu rezbu, rakvu zo striebra, ťažkú dvesto osemdesiat libier, v ktorej opatrovali ostatky svätého, pre Kazaňskú katedrálu.

Prchal Jan Václav, [sochár a rezbár], Moravan z Kroměříža, narodený roku 1744. Učil sa od otca, ktorý bol rezbárom olomouckého biskupa; neskoršie chodil do viedenskej akadémie. Roku 1774 sa osadil v Jihlave, zomrel roku 1809.

Prokop Filip [Jakub], Čech, [rezbár a sochár] z Královohradeckého kraja, narodený roku 1749 [1740]. Už v mladosti prejavoval neobyčajnú lásku k rezbárstvu. U otca sa vyučil ševcovstvu, potom stolárstvu a iba vo Viedni rezbárstvu. Z jeho mnohých prác uvádzame len niektoré: skupina Aeneas s Anchisom [Aeneas vynáša Anchisa z horiacej Troje] v Schönbrunne pri Viedni, odliatok mediciovskej Venuše pre slobodného pána Palugyayho v Prešove, busta cisára Františka v peštianskom múzeu. † 1814.

Radalja František, Slavodalmatínec v Dubrovníku, mních františkánskeho rádu, žil za čias pápeža Sixta V., ktorý si ho tak obľúbil, že ho chcel vymenovať za kardinála, keby práve vtedy nebol umrel v Slanskom kláštore. Benedetto Orsini, vlašský spisovateľ, nazýva ho „egregio scultore“ [vynikajúcim sochárom] (Appendini).

Rapoz [Rapotz] (Rapoš?) Ferdinand J., [sochár a maliar], Čech z Umlovíc [Omleníc], okolo roku 1525 [v XVIII. st.], urobil oltár v Schenkenfeldene v Rakúsku.

Reysek Matyáš, Čech, rektor týnskej školy, znamenitý rezbár a krasostaviteľ. Zdržiaval sa a pracoval v Prahe medzi rokmi 1475 — 1493, kde staval vežu Na příkopách za kráľa Vladislava, potom chrám sv. Barbory v Kutnej Hore, ktorý veľmi vychválili, hoci sa staviteľstvu nikdy neučil; robil aj pomníky.

Ropáč Augustín, Čech, [sochár], rodom z Krumlova, odchovanec viedenskej akadémie roku 1794 a 1795; pracoval v Zaunerovej škole na pomníku cisára Leopolda II.

Stránský Jan, rezbár a staviteľ, okolo roku 1730 [v Brne].

Strážryba Vincenc, Čech, [sochár a kamenár], staval kašňu čiže studňu v Lounoch na námestí, ozdobenú rozmanitými rezbami a sochami.

Šerák Eduard, roku 1842 vo Viedni: Poľskí kupci, Bakchus a Satyr, Madona zo slonoviny.

Šlanhofský T. J., Čech, podľa jeho návrhu je vypracovaná krásna socha na Štěpánskej ulici v Novom meste Pražskom.

Štefanuti, Ilýr z Rjeky, odchovanec benátskej akadémie, v našich časoch.

Teyn Jiří, Čech, mešťan v Prahe okolo roku 1732.

Treskorný, Slavorus, v Petrohrade, ešte žije.

Vaněk, Čech, v Prahe okolo roku 1348 majster v rezbárstve.

Veselý Václav, Čech, [sochár] v Prahe, zhotovil roku 1843 znamenitú sochu, znázorňujúcu Luthera.

Weneš [Martin] František, Čech, [rezbár] z Vykletíc, žil a oženil sa v Prahe okolo roku 1692.

Worowec Štěpán, Čech, zo Starého Sedla, narodený r. 1699[?], vyučil sa rezbárstvu u slávneho Jána Brokova v Prahe roku 1699.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.