ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Paľo a Kata, Ďuro (vo vreci)

PAĽO (prichádza zľava. Na gestách Paľa i Katy vidno, že sú spolu už dorozumení a že čo nahlas hovoria, to slúži len na oklamanie Ďura): Už. Tak kde to, Katka, tam do toho prázdneho vreca mám vliezť? (Ticho, Kate do ucha.) Už je tam? V ktorom?

KATA (ukazuje, ticho): Tam v tom. (Nahlas.) Hej, Paľko, tam sa schovaj. Tu budú na podstení sedieť, všetko vypočuješ a presvedčíš sa.

PAĽO (nahlas): No počkaj, ty nevernica! Hneď sa tu skryjem, Katka, pozriem len, či sa starý ešte z Družstva nevrátil. (Ticho.) Poď mi vrece chytiť. (Obidvaja odchodia po prstoch vpravo. Kata sa pri tom uškiera. Hneď sa vracajú a vlečú vrece zemiakov. Tíško ho pristavia k druhým dvom, tak, aby vrece, v ktorom je Ďuro, stálo na kraji. Pritom Paľo hovorí nahlas.) Nie je doma ešte. Tak pomôž mi, Katka, vliezť do vreca. Tak, pridrž — no dobre je — už som v ňom — prikrúť ho, Katka, a bež preč! (Ticho.) Bež po strýka Mudráka!

KATA (odbehne vľavo): Už idem.