ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Paľo, Kata a Anča

PAĽO (vystrčí hlavu z vreca): No počkaj!

KATA (za scénou): Tak dobre, tetka. Prídeme ráno obidve, isto. Zbohom ostaňte. (Vychádza s Ančou. Paľo sa opäť skrčí vo vreci.)

ANČA: Zbohom, Katka. Iste ťa niekde Janík čaká, že si nechceš chvíľku u nás posedieť.

KATA: No, veď aj tvoj Paľko nebude veľmi ďaleko.

ANČA (smeje sa): Ktovie? Možno, že je aj blízko!

KATA: No, zbohom. (Preč vľavo.)

ANČA (priskočí k vrecu): No, že si blízko, Paľko?

PAĽO (lezie rýchle z vreca): Anča, pozor! Kde máte vrecia so zemiakmi okrem tohto?

ANČA: Ale čo chceš, načo sú ti zemiaky?

PAĽO: Nespytuj sa, na to niet teraz času. Musím bežať za Katou. Chystajú nástrahy, Ďuro a tvoj otec, vieš? Ej, ale im ten klepec chybne sklapne!

ANČA: Paľko, čo je?

PAĽO: Nič sa neboj! Len rob, ako ti kážem. Ešte sa dnes nasmeješ. Teda počuj! Priprav mi pri komore jedno plné vrece. Rozumieš? Toto vrece, čo tu stojí, aj obidve prázdne vrecia nechaj tu.

ANČA: Dobre, dobre.

PAĽO: A potom choď do domu. Ďuro sa vráti, nuž aby ťa tu nezastihol. Všetko by si pokazila. Teda rýchle, ja bežím za Katou. (Odbehne vľavo.)

ANČA: Čo len chce, čo to má s tými vrecami? No, už iste dačo vyhútali! Tak, tie zemiaky mu pripraviť! (Preč vpravo.)