ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ďuro (sám)

ĎURO (o chvíľu pozorne vstúpi vpravo vpredu, v ruke má poriadnu lieskovicu a švihá ňou, až sa mu oči iskria): Nuž tak, ty oplan, budeš mi ty liezť do kapusty! No počkaj, veď som ja našiel liek na tvoju chorobu, ani doktor by ti lepšej masti nepredpísal. Len škoda, že ti ju sám nebudem aj prikladať. (Stavia palicu do kúta.) Tak, tu bude prichystaná, keď sa tá operácia začne. No a teraz poďme. Nie, počkať, musím si to všetko zopakovať, aby som to nepoplietol. Dve vrecia a jedno vrece sú tri vrecia. (Pozrie na vrecia a zarazí sa.) Ho, počkaj, chyba sa stala! To neštimuje, veď tu stáli dve vrecia! Či som slepý a či hluchý? Dve a jedno sú tri. Hádam len viem rátať, veď som po tri roky rechtorove kravy pásol. A teraz tu máš, jedno vrece je preč. Najskôr ho Mudráčka odniesla. To nie je v poriadku, to treba svákovi Mudrákovi… (Chce odísť vľavo.)