ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mudrák, Mudráčka, Anča, Kata, Paholok, susedia, Richtár a Ďuro

SUSEDIA (za kulisami): Čo táraš? Kde sú sváko Mudrák? (Vchádzajú.) Čo je? Kde je? Čo sa robí, sváko?

MUDRÁK: Sem sa, chlapi! Zlodej, tu vo vreci! (Priskočí k vrecu, chlapi za ním. Uchopia vrece s Ďurom, privlečú naprostred javiska a mlátia ho.)

HLASY SUSEDOV: Na, ty zbojník! Tak, ty tak, ty koťuha!

MUDRÁČKA (mláti ho metlou): A to mi on na hody tie husi pokradol! Ty zrádnik jeden! Na, tu máš husacinku!

HLASY: Po ňom! Zlodej! Dať mu! Po hlave ho, aby neokrivel!

ĎURO (vo vreci kričí, ale pre veľký huk ho nerozumieť): Joj, joj, ale mi dali, sváko, nebite, veď som to ja, joj, joj, nebite!

ANČA (bije ho s chuťou): Na, tu máš, budeš sa ty za mnou vláčiť?

RICHTÁR (pribehne): Ľudia, čo to stvárate? Majte rozum, veď ho dokaličíte!

HLASY: To zlodej! Zlodeja chytili! Zlodeja bijeme!

RICHTÁR (odstrkuje ľudí od vreca): Zlodej, nezlodej, všetko musí ísť svojím poriadkom. Ktože to slýchal človeka vo vreci mlátiť. Postavte ho a von s ním. (Susedia postavia a rozväzujú vrece. Všetci sa zvedavo zhŕknu. Z vreca sa vyzlečie Ďuro. Všeobecný údiv, prekvapenie, potom smiech.)

VŠETCI: Ďuro?!

ĎURO: Juj, ale ste mi dali!

RICHTÁR: Ďuro, nuž a čože si hľadal v tom vreci?

MUDRÁK: Och, ty trubiroh!

ĎURO: Joj, veď čo som hľadal, nuž…

HLASY: … to si našiel! Za Ančou liezol! Na vohľady prišiel! Ženy mu načim!

MUDRÁK: Prac sa mi hneď z očú, takéto komédie mi vystrájať v mojom poriadnom dome…

ĎURO: Ale, sváko, keď…

MUDRÁK: Už sa aj pakuj, lebo ak pochytím tú palicu, ešte raz ťa zmastím, čo si už aj von z vreca!

ĎURO: Sváko, a to vy teraz…

RICHTÁR (vyvedie ho): No hybaj, hybaj, dosť bolo oštary — že ti ešte ten rozum nenarástol!

SUSEDIA (odchádzajúc): Mali ste ho zasadiť, keď bol medzi zemiakmi! Bol by mu, hádam, narástol. (Richtár s Ďurom, susedia, Kata i Paholok odídu.)