ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mudrák, Mudráčka, Anča a Paľo

MUDRÁČKA: Čo len v tom vreci chcel? Veď sa u nás nemal prečo skrývať ten tvoj premilený zať!

MUDRÁK: Čo za zať, aký zať? Nedopaľuj ma ešte i ty! Už mu len nedám svoju dcéru, keď vidím, že je sprostý ako to vrece zemiakov!

ANČA (posmešne): Veď to! Ani nič nekradol a dal sa prichytiť. To je môj Paľko šikovnejší!

MUDRÁK: Tvoj Paľko?! Prac sa mi z očú! Ja ti dám aj s tvojím Paľkom. Veď ste tú komédiu aj tak len vy dvaja nastrojili. A to mu povedz, ak ešte dakedy cestu do nášho dvora nájde, domov už do smrti nepotrafí!

PAĽO (pri posledných slovách vystúpi sprava, kde načúval): To myslíte, sváko, aby som ostal u vás do smrti a aby…

MUDRÁK: … a aby ti psi na kare trúbili, ty oplan! Čo tu zas hľadáš? Čo si to porobil s Ďurom? Čo to bolo s tými zemiakmi? Z koho si ty budeš robiť blázna, čo? Teraz hovor, keď si taký prefíkaný!

PAĽO: Pomaly, sváko, zahamujte! Akože môžem všetko naraz. Len pekne rad-radom. Nuž tak! Čo to bolo s tými zemiakmi? Aha, veď sú ešte tu a tie bolo treba do rechtorov poslať…

MUDRÁK: Zahamuj, Paľo! Večera je prednejšia ako rechtor. Anča, dávaj na stôl!

ANČA (radostne): Už! (Beží do domu.)

MUDRÁK (Paľovi): A ty poď dnu, tam sa porátame! (Mudrák, Paľo a Mudráčka vchádzajú do domu.)

Opona