ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mudrák, Ďuro, potom Paholok, Paľo (vo vreci)

ĎURO (pije): Nuž tak. Na zdravie!

MUDRÁK (vypil tiež): Teda počuj, nám neprichodí, len tých dvoch rozvadiť. Anču s Paľom. Vieš, v tú chvíľu, keď ti dievčisko na chlapca zanevrie, čo by priam čert ju prišiel popýtať, už len z trucu pôjde zaň.

ĎURO (svitá mu v hlave): Nuž tak. To budem ja! Ten čert, čo ju popýta. (Vyskočí natešený.)

MUDRÁK (pridrží ho): Ďurko, zahamuj, ešte sa nepovadili.

ĎURO: Veď to. Ako ich povadíme?

MUDRÁK: Nič sa neboj, treba nám len dakoho, kto by Paľovi nahovoril, že Anča mu je za chrbtom neverná a že sa s tebou schádza.

ĎURO: A keď neuverí?

MUDRÁK: Akože neuverí! Ale presvedčiť sa len bude chcieť?

ĎURO: A nepresvedčí sa, lebo ma s Ančou nebude vidieť. Nuž tak.

MUDRÁK: Počkaj, počkaj, pravda, veď sa ty s Ančou neschádzaš, hm, to je chyba, tiež by si mohol byť šikovnejší… Keď som ja bol mladý…

ĎURO: Ja a pán richtár nemáme času za dievčenci sliediť.

MUDRÁK: Daj pokoj s pánom richtárom! Kdeže sme? Aha… No, ale mohli by sme ho tu dochytiť, keď sa tu niekde skryje, aby vás vystriehol…

ĎURO (nadšene): … a domastiť ho, domaľovať, galgana!

MUDRÁK: Počkaj, zahamuj, veď len nemôžeme nabiť známeho.

ĎURO: My sme ho, reku, nepoznali. Mysleli sme, že to zlodej.

MUDRÁK: To by šlo, len keby sa tak skryl, aby sme ho nemuseli hneď poznať. (Obzerá sa.) Kdeže sa tu skryje?

PAHOLOK (vchádza zľava).

MUDRÁK (zočí ho): Kde sa toľko túlaš, Štefan? Kone ti už válov obhrýzajú, a ty po dedine sliediš!

PAHOLOK: Veď ste ma poslali ku kováčovi radlo dať naostriť. A pán rechtor odkazujú, aby ste im tie ružiaky už poslali, lebo že ráno chcú sadiť.

MUDRÁK: Nuž a či si ich ešte nezaniesol, veď som ti už zo päť ráz kázal…

PAHOLOK: … a zakaždým ste mi hneď druhú robotu naložili.

MUDRÁK: Nedojedaj, ale ber tie ružiaky!

PAHOLOK: Hneď ich zanesiem, len čo statok opatrím. (Chce ísť vpravo.)

MUDRÁK: Tak, tu si ho máš! Statok mu je prednejší ako rechtor. Ber tie zemiaky, kým ti pekne vravím!

PAHOLOK (mrdne plecom): Keď tak! (Pristúpi k vreciam.) Ktoréže vziať? Ja som tu len jedno vrece nachystal.

MUDRÁK: Nuž ale či si sopľavý chlapec? Pozri, v ktoron sú ružiaky a ber ho. Aby sa človek len dojedal!

PAHOLOK (chce odkrútiť vrece, v ktorom je Paľo).

MUDRÁK (má myšlienku): Ďuro, už to mám. Počkáj, Štefan, nechaj tie vrecia. Choď najsamprv statok opatriť.

PAHOLOK: Ale veď pán rechtor…

MUDRÁK: Čo chceš zas s rechtorom? Statok ti je prvší ako rechtor! Hybaj do maštale!

PAHOLOK: Aj ja som tak myslel. (Pohodí plecom a odchádza vpravo.)

MUDRÁK: Ty, Ďuro, čo, keby sa tak Paľo skryl do vreca?

ĎURO: Ťhí, to by bolo! To by sme mu nasolili nerátaných! (Rozgurážený búcha svojou bakuľou po vreci so zemiakmi. Chce udrieť aj na druhé vrece, v ktorom je Paľo, keď ho Mudrák zadrží.)

MUDRÁK: Zahamuj, Ďurko, ešte je nie vo vreci. Ale, vieš keď bude tam, zrobíme krik, že vo vreci sa skrýva zlodej, a zbaláchame celú dedinu, aj Anča pribehne, a keď Paľo z vreca polezie, juj, budeže to komédia!

ĎURO: Len či nám do toho vreca polezie? Nuž tak.

MUDRÁK: To už nechaj na mňa, veď ho ta dáko dostaneme. (Nalieva.) Ale teraz sa ešte napijeme, keď sme to tak šikovne vyhútali.

ĎURO (pije): Nuž tak! Aby nám to, reku, dobre vypálilo.

MUDRÁK: Nič sa neboj! Veď Anča zvrtne, keď si bude z Paľa celá dedina robiť posmechy. (Vypije.) A na fašiangy, Ďuro, odbavíme aj veselie!

ĎURO: No, a že či!

KATA (za scénou): A ste doma?

MUDRÁK: Kto to? (Pozerá.) Ach, Kata! Doma. Ďuro, tá by nám mohla pomôcť nahuckať Paľa.

ĎURO: Mohla, mohla, len či bude chcieť!

MUDRÁK: Treba jej dačo sľúbiť.