Tri vrecia zemiakov

Mudrák, Mudráčka, Ďuro, Paľo (vo vreci), neskoršie Anča

MUDRÁČKA (prichádza zľava, skladá na podstenie motyky, volá do domu): Anča, založ ohňa!

ANČA (zdnu): Už aj!

MUDRÁK (vchádza zľava s Ďurom): Poď len ďalej, Ďurko, veď azda stihneš trochu si tu posedieť!

ĎURO: Stihnúť, ako stihnúť. Viete, ja a pán richtár máme teraz veľa roboty s tou povinnou dodávkou mlieka a mliečnych výrobkov. Nuž tak! A ešte chystáme s vládou aj plán na zveľadenie chovu dojníc. Nuž tak.

MUDRÁK: Veď ja už nedbám, len aby potom naše kravy i podľa plánu mali mlieko.

MUDRÁČKA: Ej, veru to len navyhutujú všelijakých novôt. Aj toť mi dali na litri mlieka o dva a pol haliera menej ako Hrúzovke.

ĎURO: Nuž, ono nie je mlieko ako mlieko a tí páni v mliekárni majú na to grády. To iba v noci je každá krava čierna. Veru.

MUDRÁČKA: Ba len čo podaromnici pána boha i ľudí pokúšajú!

MUDRÁK: No, stará, nehundri! Prines nám radšej z toho vína, neboj sa, my ti ho nebudeme grádovať, všakže, Ďurko?

ĎUR0: Vygrádujeme ho aj bez grádov!

MUDRÁČKA: To viem, vy korheli. Hneď vam pošlem. (Vstúpi do domu.)

MUDRÁK: Tak, Ďuro, ako som už povedal, ja by som proti tebe nič nemal a bol by som rád, keby ste sa hen s Ančou zobrali, lenže keď ona Paľa ľúbi. To je ten háčik. Nuž a vieš, nútiť by ju nerád. Ono to málokedy dobre robí, ba veľa ráz aj zle vypáli.

ĎUR0: Tak, ujček, tak je. Ej, bodaj ťa aj s chlapčiskom, ako sa mi do cesty pletie. Sotva to vyrástlo, a už šarapatí. Len čo žobrať začal, a už dve kapsy nosí. A do jednej by hneď bral aj Mudrákovu dcéru. (Rozohní sa.) Ej, ale keď mu ja…

MUDRÁK: Pomaly, Ďuro, zahamuj. Nepôjdeš azda na vtáčky s bubnom! Na lep ti skôr sadnú, len ho treba dobre nastaviť, aby nič nezvetrili. Vieš, ja som už o tom hútal a čosi som aj vyhútal. Ale počkaj, na to sa nám treba napiť. (Volá do domu.) Hej, stará, čo je s tým vínom?

ANČA (z domu): Už idem.

MUDRÁK (obracia reč): Nuž zajtra zasadíme ešte zemiaky pri borovine a potom sme už s nimi hotoví…

ANČA (prichodí sprava, nesie fľašu a poháre): Vitaj u nás, Ďurko. A kdeže máš bubon?

ĎUR0: Ďaku… Čo za bubon, aký bubon? Nuž tak. Bubon. Ach, nuž veď, hádam, nebudem vždy s bubnom chodiť, to len keď ja a pán richtár chceme dačo vyhlásiť.

ANČA: A mne sa veru s tým bubnom veľmi páčiš, tak ti pristane.

MUDRÁK: Anča, nefrfoc, ale choď materi pomôcť. (Medzitým nalial vína.) Napi sa, Ďurko!

ANČA (odbehne vpravo).