ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bibliografické poznámky

Tento druhý zväzok Štúrových vybraných spisov označujeme názvom Slovania, bratia! podľa oslovenia v pozvaní na Slovanský sjazd v Prahe roku 1848 a zhrňujeme v ňom ukázky zo Štúrových zpráv, prednášok, článkov, state z jeho knižných vydaní a napokon pripájame niekoľko recenzií — všetko v zmysle označenia zväzku. Tento zväzok má teda výberovým spôsobom predstaviť Štúra ako stúpenca a pestovateľa slovanskej myšlienky, tvoriacej najvlastnejšiu kostru Štúrovho ideového a špeciálne politického svetonáhľadu, ktorej Ľudovít Štúr zasvatil celý svoj život a s ktorej odkazom na ústach — tak možno povedať — lúčil sa so svojím krátkym, ale činorodým životom. Pritom nám išlo aj o to, aby sme v tomto zväzku aspoň náznakovito zachytili vývin slovanskej myšlienky u Štúra od jeho mladosti až po jeho posledné dielo Slovanstvo a svet budúcnosti. Na rozdiel od doteraz vyšlých troch zväzkov výberu zaraďovali sme teda do tohto zväzku aj výňatky zo Štúrových diel, pravdaže, vždy ako-tak ucelené a zamerané na ústrednú tému. V niektorých prípadoch sme siahli priamo aj po Štúrových rukopisoch, ktoré v tomto výbere vychádzajú vôbec po prvý raz tlačou.

V snahe čo najviac sprístupniť Štúrove texty širokej čitateľskej verejnosti prekladali sme Štúrove články a state, pôvodne napísané alebo zachované v češtine, prípadne v bibličtine, nemčine, poľštine a ilýrčine, do dnešnej slovenčiny a texty, ktoré sú v pôvodine osnované odchylným pravopisom, upravili sme do dnešného pravopisného úzu, o čom sa osobitne zmieňujeme v bibliografických poznámkach.

Poznámky k úprave textu

Štúrove zprávy, prednášky, reči, články, state a recenzie, zaradené do tohto zväzku Štúrovho vybraného diela, sú v pôvodine osnované jednak vo viacerých slovanských jazykoch (češtine, poľštine, ilýrčine) a v nemčine a jednak v slovenčine. Všetky tieto dáta sme osobitne o každom príspevku uviedli v Bibliografických poznámkach k tomuto dielu (str. 335). Z jazykového hľadiska obsahuje teda tento zväzok jednak preklady z iných jazykov do slovenčiny a jednak prepisy z dvoch odlišných pravopisných systémov (tzv. štúrovského a tzv. hattalovsko-hodžovského) do dnešného pravopisného stavu slovenčiny. Preto je potrebné zmieniť sa o všetkých týchto prípadoch textovej úpravy.

1. Všeobecne o textovej úprave

Celkove sme sa snažili zachovať čo najdôslednejšie podstatu originálov. To znamená, že sme v jednotlivých príspevkoch nenarúšali pôvodnú autorovu myšlienkovú stavbu a z uverejňovaných textov sme nič nevypúšťali ani nedeformovali. Kde sme zavádzali nové alebo od originálu odlišné názvy príspevkov (titulky), na to sme upozornili v Bibliografických poznámkach. Podriaďovali sme sa zvyklostiam vydavateľstva pri písaní čísloviek, ktoré sme sa snažili jednotne upravovať (napr.: v 10-tom storočí — v X. storočí; 17,70 — sedemnásť, sedemdesiat; 200.000 — dvestotisíc; r. 1817, 16. septembra — 16. septembra r. 1817; 1-ho — 1. ap.), a zvyčajne sme rozpisovali skratky (p. — pán ap.). V pôvodine kurzívou a riedene vysádzané časti sme v prepise vyznačovali sústavne kurzívou. Tú sme použili aj pri citovaných úsekoch z básní, pričom sme takéto citáty miestami na rozdiel od pôvodiny usporadovali do veršovej formy a nerešpektovali sme veľké písmená na začiatku veršov. Tlačové chyby originálov sme pri prepisovaní v zásade opravovali a na takéto prípady sme upozornili vo Vysvetlivkách. Tam sme tiež uviedli, do ktorých chybných textov sme nezasahovali. Pri dlhších súvislých textoch sme oproti pôvodine zaviedli miestami nové odseky.

2. Preklady

Pri prekladaní pôvodných českých (alebo z tzv. bibličtiny) textov do slovenčiny sme sa v podstate správali zásadou: zachovávať podľa možnosti pôvodnú vetnú skladbu a čo najvernejšie prepisovať český slovný základ do slovenčiny. Keďže však ide o dva samostatné literárne jazyky (češtinu a slovenčinu), nebolo možné túto zásadu uplatňovať do všetkých dôsledkov, čo je aj pochopiteľné. Podobnej zásady sme sa pridŕžali aj pri prekladaní pôvodných inoslovanských textov do slovenčiny, a pri prekladoch z nemčiny do slovenčiny sme sa zas pokúšali do istej miery o napodobňovanie Štúrovho štýlu a miestami aj o používanie autorovho slovného základu. Na tento svoj prekladateľský zámer sme upozornili už pri III. zväzku Štúrovho vybraného diela (viď tam na str. 337).

Pravopisne sme sa správali Pravidlami slovenského pravopisu z roku 1953.

3. Úprava slovenských textov

Keďže v celom zväzku je iba šesť pôvodne slovensky osnovaných príspevkov (Život národov, Najstaršie príhody na zemi uhorskej a jej základy, Panslavizmus a naša krajina, Obrenovići, Pesme Branka Radičevića, Václav Hanka), z ktorých prvé tri boli v pôvodine napísané pravopisom štúrovským a druhé tri pravopisom hattalovsko-hodžovským, a keďže sa nám poznámková časť Vysvetlivkami aj tak značne zväčšila oproti pôvodne plánovanému rozsahu tejto časti, upúšťanie od podrobného vypočítavania transkripčných zmien, ktoré sme v prepise v porovnaní s pôvodnými textami urobili. Tieto zmeny sú aj tak zväčša zachytené v I., III. a IV. zväzku Štúrovho vybraného diela. Podľa tam uvedených schém sme postupovali aj pri transkribovaní slovenských textov v tomto zväzku. Osobitne sme do pôvodiny urobili ešte tieto zásahy:

a) Pozmenili sme väzby: zaoberať, zapodievať sa s niečím — zaoberať, zapodievať sa niečím (bez predložky s).

b) Na zjasnenie textu sme preštylizovali tieto miesta:

(Str. 206.) … nevidela sa týmto poľakaným národom pred strašlivou hunskou povodňou bezpečný prílulok… — … nevidela sa týmto poľakaným národom pred strašlivou hunskou povodňou bezpečným prítulkom…

(Str. 304.) Vypovedaní uchopili sa prostriedku, akého sa nespokojenci v podobných okolnostiach chápajú, dali sa t. j. vykričať po novinách… — … chápajú, t. j. dali sa vykričať…

(Str. 311.) Pôvodca, vyznávajúci muža, od neho v toľkej slave vystaveného, aj vady a poklesky úprimne… — Pôvodca, úprimne vyznávajúci aj vady a poklesky muža, od neho v toľkej sláve vystaveného…