ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď čas sa naplní raz vo vekoch
a osudová chvíľa nadíde,
sa zaskvie vždycky na oblohe meteor.
On svieti žiarou neslýchaných síl
a žitiu dáva jasný smer.

Aj slovo stačí — stačí rieknuť Štúr,
a pokolenia zapália sa ohňom nadšenia.
V kom zápal, vie sa vrhnúť v plameň vzbúr
a na piaď neustúpi zo svojho.

Keď Pán Boh stvoril národy,
im všetkým kázal strážiť odkaz pradedov —
dal všetkým vieru, reč,
im určil sväté poslanie
a dovolil im zdvihnúť meč,
keď šelma odveká
sa vrhne na korunu tvorstva — človeka!
Čuj, Slovač, nových časov volanie:
ty nesmieš viacej v službe cudzích stáť,
dať kradnúť reč si, vieru, nádeje,
ty tiež si musíš strážiť právo rodných chát
a nečakať,
len nariekať a lkať,
kým slzami ťa bolesť zaleje!

Čas naplnil sa, prišla chvíľa osudná!
Aj naše slovo musí počuť snem!
Aj naša pravda musí na slnko,
nám musí rodiť našich otcov zem!

Hľa, nad Tatrami zajagal sa meteor.
Už stal si mladoň pred rovesných bratov šík
a všetkých veľkou vierou podpálil.
Kto s nami — obeť prinesie!
Len obeť zrodí nový deň.
My dali sme sa ducha do služieb —
tá cesta tŕnistá je, musíme ju prejsť,
bo iba ona vedie k víťazstvu!

Naspäť cesta nemožná —
napred sa ísť musí!
Tu na Devíne naša sláva zapadla,
tu musí teraz naše slnko zaskvieť sa.
Tak prisaháme! prisaháme na otcov,
že vytrváme, nezradíme
a vždycky napred pôjdeme!

Napred! — to je cestu k otcom nájsť!
Napred! — to je cesta na Devín!
Napred! — to je právo na život!
Napred! — to je viera otcov, materinská reč!
Napred! — to je právo rodnej chalupy!
Napred! — to je byť si doma pán!
Napred! — to je žať, a nielen siať!
Napred! — to je žiť a nekrvácať z rán!
Napred! — to je slobodnú mať vlasť!
Napred! — to je život! program!
Napred! — to je právo k výškam rásť!

Aj slovo stačí — stačí rieknuť Štúr,
a pokolenia zapália sa túžbou žiť!
Tak zajagal sa ako meteor,
s ním národ vždycky bude víťaziť!