SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

III. Valašské

To sa chlapci, to sa naši


To sa chlapci, to sa naši,
  čo bývajú na salaši;
  v noci jedia, vo dne pijú,
  tí valasi dobre žijú!

Šetci sa to dobrí chlapci
  v tých čiernych košeliach,
  preskacujú, zaskacujú
  tie bučke na holiach.

Ej, ovce moje, ovce


Ej, ovce moje, ovce,[22]
  majú liate zvonce,
  retiazke striebolné,
  srcia mosadzočie.

Valaše, valaše


Valaše, valaše,
  nepúšťaj na naše,
  lebo ťa muoj otec
  korbáčom opáše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Valaše, valaše,
  f tej čiernej košeli,
  nezalíhaj že ty
  do mojej posteli.

Tá moja postieľka
  šnúrov šnurovaná,
  a tvoja košielka
  tri ruočky nepraná.

Valáška zabili


Valáška zabili,
  baču obesili,
  holenici plačú:
  škoda nášho baču!

Zajali, zajali


Zajali, zajali
  Janíkovi voly;
  počúvaj má milá,
  kde klepocú rohy.

Never šuhajovi,
  ako tomu hadu,
  nosí pod jazykom
  sedmorakú radu.

Za našíma humní
  rozmajrínčok bujný,
  kto kce k nám chodievať,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  musí búsť chlap hodný.

Padá rosa, padá,
  do Dunaja sadá;
  nak si každý frčkár
  sebe roveň hľadá.

Chudobná dievčina,
  medzi bohatyma,
  ako šuta-koza,
  medzi rohatyma.

Dievčatko, malá si


Dievčatko, malá si,
  ľúbia ťa valasi;
  kebys’ bola vätšia,
  ľúbil by ťa bača.

Moje oči sivie,
  ako sivuo nebe;
  povedz mi šuhajko,
  či sa ľúbim tebe?

Ľúbi sa mi, ľúbi


Ľúbi sa mi, ľúbi,
  čo po hore trúbi,
  po hore zelenej,
  v košieľke bielenej.

Bodaj ťa šuhajko!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  toľko mám trápenia,
  koľko je v potoku
  drobnieho kamenia.

Ja som sa nazdala


Ja som sa nazdala,
  že to v poli blýska;
  a to si muoj milý
  zlatým bičom plieska.

Ja som sa nazdala,
  že v poli horelo,
  a to sa milýmu
  líčko červenalo.

Hej, pomoc Bože, pomoc


Hej, pomoc Bože, pomoc
  leto vyletovať;
  veru mne nebude
  hockto rozkäzovať.

Hej, pomoc Bože, pomoc
  ovce vyzimovať;
  veru mne nebude
  hockto rozkäzovať.



[22] (Srov.: „Slov. Spevy“. Sv. I. č. 237. „Ovce moje, ovce.“)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama