Detva — spevy

Neraduj sa šuhaj,
  posteľuočky, duchny,
  len s tvojou hlavičkou
  na lavičku buchni.

Neraduj sa šuhaj,
  vysokej posteli,
  lebo je to diovča
  chudobnej matery.

Chudobnej matery,
  chudobnýho otca,
  veru je to diovča
  chudobnuo do čista.

Veru si Zuzanka
  veliká cigánka,
  kázala si prísti,
  a dvere si zamkla.

Zamkla si ích zamkla
  dubovým záporom,
  nekcelas’ otvoriť
  chudobným paholkom.

Ej, tie detvanské dievky
  tak si hrdo vedú,
  keď ím pytač príde,
  iba ho vysmejú.^[41]

Neráňaj, neráňaj,
  zelenie padajú;
  takuo si diovča ber,
  akuo to dávajú.

Výndi že služebník,
  výndi že von;
  kto to klope
  a nevolá.

Ak prišiou žebráčik,

Tam dole, za dole
  v tej panskej zahrade,
  štepuje tam pán zahradník
  tri sladkie jablone.

Štepuje ích, štepuje,
  švarnuo dievča miluje,
  štyri očká dve srdiečka
  na zluo povzbudzuje.

Hanička, bola bys’
  by z červenej ruži list,
  keby ťa bou nepodviedou
  jágerský tovaryš.

Ale ti to škodí,
  bývaš blízko vody,
  dala si sa prevádzati
  z jarky na jahody.

Odpadou list z javora,
  pravo leteu do mora;
  poď ma milá, odprovadiť,
  až do nášho dvora.

Ej, trebárs som chudobná,
trebárs ja nič nemám,
ale sa poctive
medzi svetom chovám.

Ej, nahal si ma, nahal,
ako kohút sliepku,
bodaj si sa váľal
v pekle po prostriedku.^[42]

To Hutiansko pole
pekne oboranuo,
proti vrchovskýmu
ako maľovanuo.