ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Neraduj sa šuhaj,
posteľuočky, duchny,
len s tvojou hlavičkou
na lavičku buchni.

Neraduj sa šuhaj,
vysokej posteli,
lebo je to diovča
chudobnej matery.

Chudobnej matery,
chudobnýho otca,
veru je to diovča
chudobnuo do čista.

Veru si Zuzanka
veliká cigánka,
kázala si prísti,
a dvere si zamkla.

Zamkla si ích zamkla
dubovým záporom,
nekcelas’ otvoriť
chudobným paholkom.

Chudobným nekcela,
bohatí neprišli;
veru by sa boli
aj hodzakí zišli.

Ej, tie detvanské dievky
tak si hrdo vedú,
keď ím pytač príde,
iba ho vysmejú.^[41]

Neráňaj, neráňaj,
zelenie padajú;
takuo si diovča ber,
akuo to dávajú.

Výndi že služebník,
výndi že von;
kto to klope
a nevolá.

Ak prišiou žebráčik,
almužnu mu dám,
ak prišiou hosť,
vyndem vonka sám.

Nie je to žebráčik,
ani hostí,
smrti preukrutná
za dvermi stojí.

Smrti preukrutná
nemá nosa,
len zuby velikje,
v ruky kosa.

Zapriahnite kone
mi kočiši,
ideme utekať
spolu šeci.

Bláznivý človeče,
rozpomeň sa,
kde budeš utekať,
dohoním ťa.

Ty puojdeš na koni
a ja peši,
ešte mi neújdeš
s pod nebesí.

Ty puojdeš na koni
na celý rok,
a ja ťa dohoním
na jeden krok.

Kde pôjdeš, kde újdeš
kde sa podješ,
už ty muojho meču
viac neújdeš.

Tam dole, za dole
v tej panskej zahrade,
štepuje tam pán zahradník
tri sladkie jablone.

Štepuje ích, štepuje,
švarnuo dievča miluje,
štyri očká dve srdiečka
na zluo povzbudzuje.

Hanička, bola bys’
by z červenej ruži list,
keby ťa bou nepodviedou
jágerský tovaryš.

Ale ti to škodí,
bývaš blízko vody,
dala si sa prevádzati
z jarky na jahody.

Odpadou list z javora,
pravo leteu do mora;
poď ma milá, odprovadiť,
až do nášho dvora.

Odprovadiť ťa neidem,
ja za teba nepuojdem,
lebo si ty jágerou syn,
ja jágerkou nebudem.

Detva-Huta

Ej, trebárs som chudobná,
trebárs ja nič nemám,
ale sa poctive
medzi svetom chovám.

Ej, nahal si ma, nahal,
ako kohút sliepku,
bodaj si sa váľal
v pekle po prostriedku.^[42]

To Hutiansko pole
pekne oboranuo,
proti vrchovskýmu
ako maľovanuo.

Detva-Huta