Detva — spevy

Ej, kedyže ten jačmeň zíde,
ej, čo na moju svadbu bude?

Ej, nezíde ten tej jaseni,
ej, lebo on je v planej zemi.

V planej, planej, neoranej,
len motyčkov pokopanej.^[34]

Ani je nie zabránenuo,
len je tak zatarasenuo.

Od Poľany strmý vetrík
[: povieva :];^[35]

už sa diovča od matera
[: odberá :].

Ešte sa vás, moja mamka
[: spýtať mám :],

s kým že ja vám pani mamka,
[: bývať mám :]?

S kým že by si diovka moja,
[: nie se mnou :];

koho si si vyvolila,
[: ten s tebou :].

Preletela straka,
  sadla si na vráta;
  odberaj sa Hanka,
  od sestry, od brata.

Zabudla si Hanka
  na polici šatku;
  veď si opustila
  svoju mamku sladkú!

Zabudla si Hanka
  na polici hrebeň
  veď si opustila
  pre jedneho sedem!

Detva-Huta

Teraz si Anička
  na dvere namaľuj;
  keď od teba puojdem,
  ale že nebanuj.

Teraz si Hanička,
  teraz že si rozváž;
  za dvermí palica,
  a na kline korbáč.

Svätý Mikuláše,
  žehnaj cesty naše;
  svätá Barborčička,
  buď nám pomocnička.

Ostávajte zdraví!
  tie Šuľkove prahy,
  čuo vás prekráčaly
  Agneskine nohy.

Zostávajte zdraví!
  tie Šuľkove kľučky,
  čo vás otváraly
  Agneskine rúčky.

Prelej že si Hanka,
  z kupy do šochtára;
  veď si si dostala
  na seba kazára!

Detva-Huta

[: Na pred Jančíkovcov, :] [: a na tých duboch, :]
[: dva duby, :] [: holuby, :].

[: A tie holuby :] [: pe, pe, pe :]
[: kde že tú milušku :] [: veziete :]?

[: Ta hu mi vezieme :] [: cez cestu :]
[: do tých Tekiačov :]^[36] [: nevestu :].

[: A stará Tekiačka :] [: nie hu k nám :]!
[: a mladý vybehne :] [: íha ha :]
[: že si on milušku :] [: nenahá :].

Na čo že ti vyšla
  materina služba?
  veď ti hu vyniesou
  na tri razy družba!

Jeden raz truhličku,
  druhý raz duchničky,
  a na treťom raze
  dievča za ručičky.

Vychodíme z hory,
  prikrývajte stoly;
  stoly javorovie,
  obrusy kvetovie.

Detva-Huta

Pred domom je zahraduočka
  tŕnim pletená,
  f tej záhradke rozmajrínček,
  pekný vŕšok má.

Ej, ej, rozmajrín,
  veď ja o ňom dobre vím,
  koho nekcem, nemilujem,
  tomu vypovím.

Keď si ty kceu rozmajrínček,
  verne milovať,
  muohou si ty muojmu srdcu
  vernú lásku dať.

Tajila som zaiste
  tvoje reči falošnie,
  ale ich ja už nebudem,
  ver to zaiste.

Teraz si ty muoj najmilší,
  ako z ruže kvet,
  ty si zvjedou aj podviedou
  muoj panenský vek.

Zhrkútalo po poli,
  priletelo k posteli,
  a to šetko muojmu srcu
  velice g vuoli.

Čo že si plakala,
  keď ťa sobášili;
  var si si myslela
  dade za druhými.

A ja som sa bála
  tej tvojej materi,
  že ona má jazyk
  zo samej oceli.

Neboj sa diovčatko
  tej mojej matere,
  veď ona svoj jazyk
  do roka zoderie.

Keď ho aj zoderie,
  dá ho zoceľovať,
  a mne, nebožiatku,
  bude ubližovať.

Ej, letia pávy, letia,
  ej, drobnuo piera tratia;
  Anička ho zbiera,
  mesto svojho peria.

Ej ta ma mamko, ta ma,
  de by bola sama,
  de by mi cudzia mať
  nerozkezovala.

Šibaj kočiš, kone,
  cez to Ťurie pole;
  veru sa nevráti
  to srdiečko moje.

Hej šibaj, šibaj, pošibávaj,
  na koníčka povolávaj.

Ideme, ideme
  z kraja veselýho,
  veru mi prídeme
  do zarmúcenýho.

Šibaj, furman, kone bičom,
  ak si dobrým pohoničom;
  šibaj, šibaj, pošibávaj,
  na koničky povolávaj;
  ej, keby ich ja poháňala,
  ej, inak by ich šibávala.

Letia pávy, letia,
  drobnuo piera tratia,
  Hanička ho sbiera,
  mesto svojho peria.

Bežíme my, letíme,
  deže sa stavíme?
  v tom Šuľkovom dvore,
  v tej bielej komore.

Kerý furman dobre vozí,
  netreba mu kolomazi;
  ej, kolomazi, ani biča,
  ej, len dobrýho pohoniča.

Kade my puojdeme,
  keď povandrujeme?
  ej, horami týmito,
  cez očovskuo mýto.

Hora, hora, bukovina;
  ej, rozlúčme sa moja milá;
  netreba nám bukoviny,
  už sme sa my rozlúčili.

Stratila som lásku
  cez horu Marmanskú,
  chytajte hu chlapci,
  na zlatú retiazku.

Načo by nám bola
  tá zlatá retiazka?
  veď je medzi nami
  dosť veliká láska.

Detva-Huta

A vy ženy, ženy, čo mi poradíte?
  či sa mám ženiť, či ma vyživite?

A my ti Janíček, takej rady dáme,
  len sa ty neožeň, my ťa vychováme.

Jaj Bože muoj premilený,
  už je Janík ulapený,
  na retiazky mosadzovej
  pri Agnesky Nociarovej.

Detva-Huta

Poďme že mi, poďme,
  kde tá voda reve;
  azda nám kuchárka
  pálenky nahreje.

Poďme že mi, poďme,
  kde tá voda tečie,
  azda nám kuchárka
  koláčov napečie.

Poďme že mi, poďme,
  my mladie gazdinje;
  nak na nás nevravia,
  že sme korheľkyne.

Teraz že si dievča,
  teraz že si rozváž,
  teraz že si rozváž:

Teraz si Anička,
  na dvere namaľuj;
  keď od teba pujdem,
  aleže nebanuj.

Teraz si Hanička,
  teraz že si rozváž:
  za dvermi palica,
  a na kline korbáč.

[: Bývala som červená, bývala :]
kým som sa s Janíkom neznala.

A keď som sa s Janíkom zaznala,
priam my moja červenosť padala.

Odpadla mi červenosť do blata,
jaj škoda, preškoda dievčaťa!

Odpadla mi červenosť do vody,
jaj škoda, preškoda slobody!

Odpadla mi červenosť do tŕňa,
jaj škoda, preškoda parsúna!

Detva-Huta

Ej, rodičovia moji,
  prikrývajte stoly;
  ej, stoly javorovie,
  obrusy kvetavie.

Detva-Huta

Či sa Kolárovci
  takoví boháči,
  že sa im chudobnuo
  diovčatko nepáči?

Či sa K-ovci
  takoví boháči;
  chlebíka nemajú
  omasty žiadajú.

Rychtáričku, strýčku,
  mám sa vám žalovať,
  moja mladá žena,
  nechce ma počúvať.
(i: milúvať.)

Rychtáričku, strýčku
  taký súd osúdiu,
  žeby vzau palicu,
  žeby ženu zcúdil.

Veď som sa vydala
      Bože, Hospodine,
veď sa mám natárať
      s hrncí po dedine.

S hrncí po dedine,
      s myskami po meste;
veru je to mrzko
      tej mladej neveste.

Keď sa ti ja
    maličká zdám,
zavez že ma
    k materi tam;
zavez že ma
    v takom piery,
akús’ ma vzau
    od materi.

Klopotovuo, Mangutovuo,
  Mangutovuo, Jaseňovuo,
  Koritárky aj Voliarky,
  dolu popri Pýle,
  Čerencová aj Petrová
  aj Ježova skala;
  s kým že si ty, moja milá,
  s kým že si ty spala?
  S tebou Janík, s tebou,
  pod tou našou stenou.
  Hoj, haj, hrnčiarečka zľahla;
  za voz hrncov porodila,
  a rajničiek za dva.

Na tej Detve hudci hudú,
  na tej Detve tancujú;
  tam sa diovky s pod Hríňovej,
  do tancu ich neberú.

Tancujte deckovia,
  nak diovky nestoja;
  diovky sa z majerov,
  hľadajú frajerov.^[37]

Pome domov, pome domov,
  zmrkáva sa,
  kým nás dačo, kým nás dačo
  nepomáta.
  Čo že by nás pomátalo,
  veď sa ešte nemrkalo.

Detva-Huta