ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ten vígľašský zámok
na peknej rovine;
[: tečie voda bystrá
milej do kuchyne. :]

Čo by do kuchyne,
ale aj do lesi;^[29]
[: ale aj do lesi,
má milá deže si? :]

De by bola, tu som
dávam žitko husom,
[: a ovos gunárom,
ja budem husárom. :]^[30]

Spievaj babík, spievaj,
budem ťa počúvať;
ak pekne zaspievaš,
budem ťa milúvať.

Hora, hora javorová;
pekná diovka súsedova;
pekná, pekná, bo je biela,
bo šuhaj za ňou pozerá.
Keď je pekná, nak sa páči,
nak sa šuhaj za ňou vláči.

Táto Detva, táto Detva,
to je špatnuo mesto,
lebo málo, lebo málo
švárnych chlapov jesto.
Iba jeden, iba jeden,
čo je k mojej vuoli,
aj pre teho, aj pre teho
ma srdiečko bolí.

Táto Detva, táto Detva,
to je špatnuo mesto,
lebo málo, lebo málo
švárnych diovčat jesto.
Iba jedno, iba jedno,
čo je k mojej vuoli,
aj pre tú ma, aj pre tú ma
moje srdce bolí.

Ta ja puojdem, ta ja,
de sa voda leje;
mám takú frajerku,
čo sa rada smeje.

Ta ja puojdem, ta ja,
de sa voda točí;
mám takú milenku,
čo má sivie oči.

Jeden zeleň, druhý červeň,
tretia bazalička;
nemiluj že starie baby,
krajšia je dievečka.

Ako že hu nemilovať,
keď je pekná, švárna,
sukňa na nej, ak na panej,
šatočka hodbabná.

Spodňa biela, sukňa čierna,
spodňa zo štairantom,
opleciatko vyšívanuo,
brusliačik zo zlatom.

A kápočka z ringalkami,
šnúročka bielená;
ako že hu nemilovať,
keď je premilená!

Teče vodička spod javorička
studená, ľadová;
moja frajeruočka, vysoká tenká
ako ja, ako ja, ako ja.

Vinšujem ti moja milá dobrý deň;
požičaj mi tvojej krásy na týždeň.
Keď by si ja moju krásu ta dala,
kde by som ju na sobotu hľadala?

Neboj že sa moja milá, o krásu,
veď ja prijdem na sobotu zavčasu;
veď ja prijdem o vysokej havranky,
donesiem ti tvoju krásu na dlanky.

Detva-Huta

Susedov Janíčok
by ruža,
keby mi ho dali
za muža,
nič by som mu robiť
nedala,
len by ho pre krásu
držala.

Či že si Janíček,
či že si?
strela ti v matery,
pekný si;
keď som ťa počula
shovárať,
hneď som ti bežala
otvárať.

Horou chlapci, horou,
ja puojdem dolinou;
nafarbím si líčka
červenou kalinou.

Kalina, malina,
nad vodou sa kníše;
ten muoj najmilejší!
lístoček mi píše.

Ani je kalina
nie taká červená,
ako moja milá,
keď je nafarbená.

Anička maličká,
zúbky sa ti režú;
misíš ty moja byť,
čo ťa čerti vezmú.

Tam hore v pasekách,
v zelenej siatine^[31]
to švárno dievčatko
zelenú trávu žne.

Žalo ono, žalo,
pekne si spievalo,
a za každou hrsťou
si zaujúkalo.

Ujúkaj, ujúkaj
ty huorna hrdlička,
veru ty mne budeš
na rok pomocníčka.

A pán jáger na ňu
z druhej strany hľadí,
od veľkej žalosti
šetek je zamdlený.

Hore háj, dolu háj;
na diovča pozeraj;
a diovča na teba,
rada by za teba.

Ej, ver mi milá, ver mi,
[: že ťa lubim veľmi :].

Ale že by ťa vzau,
[: ani že mi nevrau :].

Netaj že sa milá, netaj sa,
že ma rada vidíš, netaj sa;
načo by ja taji, taji, tajila,
keď som ťa ja rada videla.

Keď sa naša láska začala,
bazaličku som si zasjala;
ešte bazalička nezi, nezi, nezišla,
už sa naša láska rozišla.

Ešte bazalička muože zisť;
ešte naša láska muože prísť;
ani bazalička nezi, nezi, nezíde,
ani naša láska nepríde.

Ani je to žitko,
ani polovina;
ani ja nebudem
na rok materina!

Detva-Huta

Ej, kebych ja vedela,
kde ja budem bývať,
veru bych chodila
lavice umývať.

Detva-Huta

Pod našimi dvermi
lipka puká;
v zelenom hájičku
kukučka kuká.

Koľko mi rokov dáš,
keď puojdem na sobáš?
povec, keď znáš.

Na Detvanskom moste
cintoria rostie,
nik hu nepoleje,
večja nenarastie.

Keď ja tade puojdem,
poljevať hu budem;
keď sa zazelení,
vydávať sa budem.

Zasjav som žitko,
nebudem ho žať,
miloval som djovča,
nebudem ho mať;
kto si žitko zožne,
nak si diovča vezne,
bude ženu mať.

Diovča som si zaľúbiu,
prišiev druhý, obľúbiu;
a tej mojej vernej lásky
koniec urobiu.

Javore, javore,
narasť mi vo dvore;
javor do vysoka,
lístok do široka.

Šla by do kostola,
neskoro mi zvonia,
na hornej pavlači
majerán mi vonia.

Na hornej mi vonia,
a na doľnej páchne;
dobre mi srdečko
za ním nevypadne.

Keď som ho videla
v kostole na kázne
dobre mi srdečko,
za ním nevypadne.

Ej, keď si ja zaspievam
po dedine v noci,
nejedna panenka
[: na okno vyskočí :].

Ej, na okno vyskočí
a na reber výnde;
čí že to čeľadnik
[: dolu Detvou ide? :]^[32]

A ty Detva, Detva,
a ty Detva biela;
po nej sa prechodí
[: čeľaď premilená :].

A ty Detva, Detva,
okruhluo mestečko;
po ňom sa prechodí
[: to moje srdiečko :].

Mysli diovča, mysli,
de by sme sa zišli;
dos’ som ja myslela,
de by ťa videla.

Nebou som pri milej,
už štyri nedele,
[: nariastlo jej žitko :],
zelenuo vo dvore.

Nebolo to žitko,
zelená trávička;
[: nepúšťaj Hanička :],
hneď večer Janička.

Ako ho nepustím,
keď ma pre Boh’ prosí
[: otvor že mi diovča :],
poviem ti ja čosi.

Keď mu otvorila,
tak jej on povedau,
[: za nuocky strávenja :]
pekne jej ďakuvau.

Ďakujem ti milá,
za nuocky strávenia,
[: čo som ti dotlačiu :],
chodník predo dverma.

Jeden predo dverma,
druhý hore dvorom;
[: dobre tebe dievča :]
špacírovať po ňom.^[33]

Zasiala som ružu
zišla pivoňija;
keď ma prídu konať,
budem pekne voňať.

Sadnem si do kúta,
a tak plakať budem,
[: že len rada budem :].

Zasiala som bobovničku
pod obloček, na myštičku;
daj že Bože, žeby zišieu,
žeby milý do nás prišieu.

Ej, či sa mi snívalo,
či sa mi len zdalo.
že mi potešenia
pod obločkom stálo.

Keby bolo stálo,
bolo by volalo,
bolo by mu diovča
otvoriť bežalo.

Štyri nuocky nespala som
bazaličku trhala som,
v tej našej záhrade v štepnici,
prišli ku mne traja švárny mládenci.

Jeden väčší, druhý menší,
a ten tretí muoj najmilší,
chytil ma za ruku: čo robíš?
trhám bazaličku, veď vidíš.

Keď som mala háby zvárať,
prišli ma nahovárať.
Dajte mi chlapci, pokoj,
rozsypala som si popol.

Ani sa ma netýkajte,
mamičky sa opýtajte.
Dajte mi chlapci pokoj,
rozsypala som si popol.

Kade k vám, kade k vám,
Anička, chodiť mám;
či oknom, či dvermi;
Anička otvor mi.

Otvor že mi, otvor
bránu maľovanú,
kým sa mi nezláme
pjerko z orgovánu.

Ak sa mi odlomí
len jedna biľočka,
nebudeš ty viacej
moja frajeruočka.

Otvor že mi otvor,
veď som dávno nebou,
už som vaše dvere
otvárati zabou.

Keď si ty zabudou
dvere otvárati,
ja som sa zabudla
s tebou shovárati.

Ej, [: čo mám robiť, :]
s tým pekným Janíčkom;
ej,[: klope, volá,:]
pod naším obluočkom;
že by som mu šej, haj,
pravú rúčku dala
ej, že by som sa,
že by som sa
naňho nehnevala.

Urob si milý muoj
aká tvoja vuola,
ej, [: len ma nesklam :]
ty malá potvora.

[: Ej dosť som sa ja k vám nachodil
aj natlačil blata :],
ej nebola si diovka hodná,
čo bys’ bola zlatá.

Svjeti slnko vo dne
a mesjačik v noci,
pre toho šuhajka,
čo chodí po noci.

Už mesjačik vyšjou,
muoj milý neprišiou;
rada by ja vedieť
ku komu on išjou?

Klope na okjenko,
či spíš má milenka?
či spím, lebo nespím
otvoriť ti nesmiem.

Moja mamka leží
neďaleko dverí;
by sa ma spýtala,
s kým som sa tešila?

Slnko svieti na našem okience,
ide milý, milý srdulience;
puste že ma moja mamka vonka,
nak si vidím z ľúbosti Janíka.

Nepuojdeš ty dievka moja, vonká,
lebo si ty poctivá panenka;
nebudeš ty mládencov milúvať,
dosť máš času kápočku zväzúvať.

Jaj, mamičku, veď mi on sľubuje,
že mi za ním veľmej dobre bude.
Sľubuje ti sľubom sľubovaným,
sľubuje ti počím si nie za ním.

A keď ťa on gu sebe dostane,
bude ťa biť, počím neustane,
Bude ťa biť do čierneho tela,
pokým budeš jeho mladá žena.

Aj vás mamko, aj vás bíjavali;
načo ste sa mladý vydávali?
Vy ste zniesli, aj ja zniesti misím,
nebráňte mi, ja sa vydať misím.

Detva-Huta

Od rána pozerám
tamto na tú stranu,
nikoho nevidím,
len milého bránu.

Čo ma je po bráne,
keď je zatvorená,
keď si ja nevidím
moje potešenia.

Otvor že mi dievča,
maľovanú bránu,
nak sa mi nezlomí
pierko z tulifánu.

Ak sa mi odlomí,
len jedna biľuočka,
veru ty nebudeš
moja frajeruočka.

Detva-Huta

Bodaj ťa šuhajko,
na vŕšku mátalo;
odchodil si od nás,
ešte nesvitalo,

Keby som ja mala
kľúče od svitania,
nedala bych svitať
až hým na poludnia.

Dievča by nedbalo,
čo by nesvitalo,
čo by sa naspalo
i namilovalo.

Takie má šuhajko,
žiale nadchádzajú,
dobre mi krvavie
slzy nepadajú.

Povec že mi, povec,
ty vtáčku jarabý,
čis’ veľa preleteu
vŕškov od Oravy?

Veď som ích preleteu
sedemdesiat sedem,
nikdá som nevedeu,
či je noc, či je deň.

Svitaj Bože, svitaj,
žeby skorej deň bou,
žeby som ja vedeu,
v kerom som dome bou.

V kerom som dome bou,
s kerýho som vyšieu,
žeby zajtra večer
zasi doňho prišieu.

Milý muoj, milý muoj,
vráť že mi prsteň muoj;
ja by ti vrátila,
alech’ ho stratila.

Frajeruočka moja,
sedem hromov v tebe;
veď som krpce sodral,
kým som chodil k tebe.

Keď som išieu
od mej milej
už bou deň;
šetko ženy
zametali
spopod stien.

Každá sa ma
spytovala
kde som bou,
a ja som im
odpovedať
nemuohol.

Nebudem, nebudem
za milým banovať,
naučila, naučila som sa
srcu rozkazovať.

Srcu rozkazovať,
nedať mu po vuoli
chytila som si ho, chytila som si ho
na kantár srjeborný.

Na kantár srjeborný,
na zlatú retiazku
veď ja neukjažem, veď ja neukjažem
pred hodzakým lásku.

Stratila som lásku
cez horu Detvanskú,
chytaj si ju milý, chytaj si ju milý,
na zlatú retjasku.

Doma som ja, doma,
doma ma hľadajte,
lenže naše dvierka
sticha otvárajte.

Sticha chlapci, sticha,
povalka nám puká;
keď puká, nak puká,
len sa chlapci dnuká.

Letelo jabĺčko
dolu konárami;
Pán Boh ma požehnau
s troma frajerami.

Jeden popri buočku,
druhý pri potuočku,
tretí za dverami,
štrngá ostrohami.

Detvianska-Huta

Idú furmani z Pešti pomali,
pri tej Detve na pažiti kone chovali;
kto že im je pán?
ten Janíček sám.
Kceu oklamať švarnuo diovča,
oklamau sa sám.

Keď som išieu
popod chotár,
vozíček mi
zahrkotau;
vozík, vozík,
aj lojtričky;
kade chodia
nevestičky.

Čo si šuhaj,
čos’ urobiu,
že ťa rychtár
veľmi dobiu?

Ej, urobiu som
z diovky ženu,
ta hu vezmem
začepčenú.

Podťau som javorca,
pod javorcom dubca;
mau som ja tej noci
na frajerku kupca.

Dávali mi za ňu
štyri páre voly,
a ja si hu nedám,
lebo mi je g vuoli.

Detva-Huta

Keď puojdeš vedľa nás,
nehľaď na dom, na náš;
nak ľudia nevravia,
že tam frajera máš.

Ale sa ty pozri
pravo nado dvere,
ako bys’ videla
moje líčka biele.

Ej v Hlbokej doline
sniežok zaletuje;
nak sa k mojej milej
nikdo nesprobuje!

Hej, a keď sa sprobuje,
ja sa s ním opáčim;
Hlbokú dolinu
šetku s ním povláčim.

Detva-Huta

Ďatelinka drobná
trávu prevyšuje;
nak sa k mojej milej
nikto nesprobuje!

A keď aj sprobuje,
nak tam nenocuje,
lebo sa krvavej
polievky napije.

Krvavá polievka,
to je veľmej horká,
čo hu narobila
tá moja frajerka.

Detva-Huta

Šuhajkova mati
tak mi dobre praje,
kade ja chodievam,
tie chodníčky kľaje.

Bodaj ťa šuhajko,
toľko zimníc triaslo,
koľko ťa večerov
moje očko páslo.

Keď som k mojej milej chodievau,
ždicky mi mesiačik svietievau;
svieť že mi mesiaček ešte dnes,
veď mi už svietievať nebudeš.