Belasý blankyt

Znejú krídlami. Vzletia. Zosadnú. Výšky všetky nesú v očiach i v sebe. S piesňou v rodine žijú. Všade. Len zaspievajú, hneď sú ďaleko.

Neblúdia zore. Dych zeme je hlások sladký. Vatra na úbočiach. Keby som bol vtáčkom, rozkvital by som rukou, čo šije košielku.

Berieme svoj domov tam, kde je stavané nebo. Bozk vrelý dáme, keď milujeme dejiny svoje.

Nad Betlehemom svojím lietame, spievame, poklona, pokoj, pokoj. Jasličky sú v Božej moci. Sme sa prežehnali hneď o polnoci.

Modlitba je pobožnosť u nás. Svet popod nebo. Spevavý tvor vznáša sa dobre nad priepasťou. Tam ľudia trnú. A divé húsky sú zrnká ružencové. Diaľky sa blížia.

Naše žalmy od Boha sú, nezhasnuté po ceste do neba. Čakáme, kto zapáli fakľu sochy slobody v prístave Božím Otčenášom.

Pridlhý nie je pohľad tomu, kto verí. Aj keď cestujete ďaleko. Chalúpka v údolí ticho čaká vtáčky. Na jar prídu domov, hniezdo si obnoviť.