Belasý blankyt

Nebo je kniha počiatkov. Stvoriteľ pobozkal prvé stromy. Je dážď Boží. Vrátime sa. Boh ide z raja. Záhrada doma sa maľuje sama. Je v hlase nebeskom. Bude v našom príchode. Nik ho neuderí. Má v srdci svoj zrod.

Milovať je mať slovo nedeľné. Láska je materinským jazykom Božím. Je pre človeka domčekom. Pre aleju je konárikom. Modlia sa mapy sveta.

Rozdávať studňu, keď sme k nej blízko. Spolu s Ježišom. Samaritánka seba stretla. Nemala dlhú cestu. A ďaleko nešla. Voda hlboká, ty si tu dávno. Videli sme tvár svoju. Z dážďa Božieho. Navždy.

Pod hradom blčí trubadúr. Číra hudba. Nesie zvuk zeme. Nádhera z obloka vyznie anjelmi. Azyl dá večnosť.

Voda donáša kráľovstvo Božie. Dostaneme ho. Za jeden hlt pre tých maličkých; pokloníme sa Bohu za nebo. Z nás vonia krst vodou. Hovorí: choďte na bozky k Bohu, berte svoj kríž. Plačte, ak ste ho slabo vzali. Vráťte sa ešte na pole. Zvážajte seno voňavé.

Náš blížny plače. Lejak sĺz. nás volá pred zátopy. A postavíme sa. Vo vode Božie ryby sa neutopia. Máme nebeské bosé nohy.

Cyril a Metod! Napršalo ich nebo na skalu hradnú. Národ vám vždy povie: sme doma. Pritúlime ich, sú od Boha. A po slovensky hovoria.