Belasý blankyt
Autor: Rudolf Dilong
Digitalizátori: Viera Studeničová, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová, Martin Hlinka
1
Mier sa nevie narodiť, keď je krvavý. Nebude červená zem kvitnúť, keď je čierna.
2
Nevieme, ako vyzerá ľudský blahobyt, bez vojny. A vieme, aké sú v ňom koncentračné tábory. Veľké.
3
Domov je pod pazuchou Božou, za chmárami. A hlasno prosia nás mračná: Slováci, neplačte.
4
Na drobky spadnutého chleba sa doma nešliape. Bude raz defilé s veľkými aj s malými odrobinkami.
5
Mnohí si myslia, že sme národ premožený. Áno, kto nebuduje a nemá záchytné kotvy.
6
Mŕtvy z hrobu neobráti oči k oblohe. Ani k slnku. Nik nezaspieva úsvit cintorína. Nie detské oči.
7
Stroj vie poslúchať. Kolieska idú pekne, presne. Boh sa díva. A nemáme páku v ruke.
8
Človek ustane. A stojí pri prerývke v práci. Nazdávame sa, že každá prerývka vzýva zápas.
9
Veľká je krása poézie. Či to viete? Veď hej. Keby bola poézia pre všetkých.
10
Zdvihnutí z pádu trpíme ďalej. Aj ticho. V krpčekoch. Bozk nemá menšie krídla. Sme sprievod Boží.