Zlatý fond > Diela > Belasý blankyt


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Belasý blankyt

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 46 čitateľov

Roky nás nezastavili

1

Utrpenie je pokrmom pre kresťanov.

Keď je z rúk sveta, odpúšťame všetkým.

Svätí priam ponúkali tento pokrm. Svätí mučeníci.

Prvé miesto má Syn Boží a jeho Rodička.

Jedna legenda hovorí, že Matka Božia stála blízo Pilátovho paláca, a počúvala údery bičovania svojho Syna.

Napočítala ich 77. Toľko ráz boli odpustené.

Aj svojich sedem mečov tak odpustila. Niesla pokrm celému svetu.

*

Utrpenie je chrám Boží. Vždy.

Má svoje miesto pri nás. I z ďalekých čias.

Veď Dávid dávno napísal: Zmiluj sa nado mnou. Bože. Aj teraz je to napísané.

Ako plakala matka sv. Augustína, to i dnes žije na rose nebeskej.

Spolu sme pod strechou Božou.

Chrám je pre všetkých.

V ňom nájdeme pokorne tých, čo už žili. Tu ostali.

*

Hľadáme svoj úsmev v zrkadle. Bol tam, a nie je.

No, Boh nemení svoj obraz na nás.

Ale deň hlavatý šliape po všetkom na zemi.

A chceme zahojiť svoje rany.

Privoláme Stvoriteľa.

Aby sa navždy videl v nás.

Tak zrkadlom je Boh.

2

V evanjeliu čítame, že Syn Boží nás bez tŕňov nevykúpil.

Tak zápasíme o milosť koruny Kristovej.

Nebolí, neplačme, nehľadajme únik.

Pred spásou nechceme ujsť.

Veď i stotník, čo utekal od kríža, volal, že tu je Syn Boží.

A volal tak i jeden z lotrov.

Nie sme len hriešnikmi. Tŕne Božie nás našli.

*

Deň vošiel večer do zatmenia.

A človek tak žije. S tmou na chrbte.

No urobí si svetlo umelé.

Aby videl.

Niekedy sa lampáš rozbije.

Našou vinou.

Pane Bože, len ty aby si nás videl.

*

V modlitbe nevieme, čo nám Boh dá.

Keď prosíme o bohatý strom života.

A myslíme na tých, čo ho majú.

Tak vlastne sa modlíme k tým utopeným dukátom.

Nikto ti nedá zlato. Nepovie, že ho má až toľko.

A Syn Boží nám hojne z neho dáva.

Počnúc od toho, že sa krvou potil.

3

V nedeľu je duša v nás najhlbšia. Pred kostolom svitá.

S kyticou kvetov.

Je vôňa v žobráčni.

Keď aj len pre dva haliere. Je deň sviatočný. Sú výšky.

Slnko sa nečervená od hanby za málo. Svieti spokojne.

Pán Boh zaplať. To slovo kvitne.

Ten kvet poleje ruka nebeská.

*

Do kostola prídu rôzni ľudia. Pojední nás i nemajú radi.

Peniaz je nezahodený. Medzi fotografiami sme ho našli.

Či sa viete modliť? Otčenáše musia sa vidieť. Aj zrakom.

Slzy tiež. Veď patria do našich očí.

Nemáme v sebe nič uväzniť.

Treba svietiť na spoločnej oblohe.

Hviezdy nikdy nie sú chrbtom k sebe.

*

A koľko sirôt sa tu zatúla! Ten svet nikoho.

Koľkí, čo stratili otčinu. A nič nemajú.

Či im smieme povedať, že niet chrámu?

Že jar nezasvieti nikdy? A na jeseň nebude kde kosti zložiť?

Viac otázok je viac bludenia.

Kto je z neba Božieho, nesmie tmu šíriť.

Prísť na svit.

4

Roky sú kolesom, prejdú nás. A nezagiavení sme.

Máme ďaleko ísť. Neotrhaní.

Nie prirýchlo, nie pripomaly. Len rovno.

Vieme, aká je púšť. A čaká nás.

Všade chodníky zaviate. Bez slova ľudského.

A jednak oáza. Človeka zhreje.

Tých peších je dosť.

*

Motýľ letí, aby niesol krásu.

Pretože má slobodu, nebojí sa o vzlet.

Hýbe sa spokojne.

Len o sebe rozpráva. Nie o druhých.

Svoju malebnosť neskrýva.

Dýcha i na naše dvere.

Či vidno aj naše farby, keď vzletíme?

*

Vodopád Niagara žije vlastným zrodom.

Ľudia ho majú radi. Prídu sem.

Návšteva je bez buchotu dvier. Nech ktokoľvek je.

A my, keď ideme k blížnym, či z blankytu je náš zrod?

Či vždy tam sme a šumíme sladko?

Každý donesie celého seba k vodopádu?

Ten veľký div sveta nedá sa zadusiť dňami, čo chodia po ňom.

5

Máš ťažký život. A Pán neba i zeme vie s tebou kráčať. Denne.

Pomáha ti vždy prvý krôčik urobiť.

Druhý krôčik je tvoj Pánboh zaplať.

No niekedy nevýjde slnko, sú aj búrky.

Svet je veľký. Je miesto pre ukrižovanie.

Život ťa vedie k nemu.

Za tie kroky tiež povedz Pánboh zaplať.

*

Sviatočné dni idú potichy svojimi chodníčkami.

Zvon ide ku kostolu.

A treba z neho vrátiť sa cez rodný prah. I ten volá na sviatočný deň.

Tak na Božích pleciach máme jeden dom, i druhý.

Dnes je doba, keď sa každý bojí vojny. Keby tak bola. Ale len s dobrými ľuďmi.

Pre nich máme kvety v oblokoch.

Aj zbrane máme. My sa prihovoríme.

*

Miluj, keď si dobrý človek.

Treba sa i za to biť. Neboj sa bitky.

Máš priestor v ruke. Si kresťan. Najprv za seba bojuj.

Potom bi sa i za druhých. Keď vonku vlci zuby ceria.

Na dobrých ľudí zavýjajú.

Máš miesto pre boj.

Naozaj miluj.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.