Vojna, vojna

Tuláci letia cestou dezercie v objatí vzletu Žobrácku nádej žobrák neprežije opilá chvíľa mení sa v svätú Zabudnúť nemôž’ choré sklamania veď črepy dlaní teplom dýchajú dúhy odmámia a nebo spieva haja hajaju Spanštené oči pasú diaľavy a dúhy lúpia Krok žitia je už taký mľandravý ozveny chabé hory nekúpia Stratené šípy zpät sa vracajú Chcel by ich nazvať všetky po mene idúc ku raju Skamenel hlas môj v nemej ozvene