Vojna, vojna

Dnes prešiel špitálom anjel biely a špitál skvitol nachom čerešieň Odkiaľsi zrazu slncá priletely ranených dali dlaniam bielych žien Ten anjel biely mal teplé dlane a vodu živú z jari prameňa lupene bôľov sadaly na ne zbavené príťaž smrti z plameňa Do okien hodil slnca plnú hrsť jar sa len kradla od srdca k srdcu zaženúc s tvári zdesenú smrť rozsypúc nehu tak vrúcu vrúcu A potom ten anjel ako by nič na rany chorým položil ruku ty jar biela rany žitím znič — a zmizol jari zas v rannom rúchu Dosiaľ som neveril v zázraky dní čo sa cez naše srdcia prevalily Dnes verím v oheň v oheň tajomný — neveriť viacej nemám už sily