Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Lucia Muráriková, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 39 | čitateľov |
Ja zas sa zmáčam v krvi po kolená a svoje prsty farbím tieňom smrti. Tá linaj srdca je celkom zlomená a láva bahna do jaskýň ma núti… Nemyslím o tom (myslieť nemám kedy), mňa inde cesty vedú po živote. Úsmevy mením v hnisajúce vredy a volám, revem: človeka znivočte! Ja skazou laskám nezažité túhy (je rozkoš božská v krvi po kolená). Tie slzy plačú, sú len prázdne dúhy a láska faloš, ako prach zdrobená… Tni, meč môj, žlči ešte celé kosti, hromami búraj skrýše ľudských tvorov. A ľudskou vášňou zalej svet ten v zlosti — nech hadia faloš naňho syčí z domov. Ja, človek, volám, celým svojím bytím: velebím Boha a Bohu sa rúham! V jeho mene staviam, v jeho mene ničím a neverím peklu a neverím dúham…! Ja, človek, stojím v krvi po kolená, ja, človek, v dlaniach hysterie blázna, ja, človek, a boh a duša zlomená — stvoril som vraždu. Vražda je tak krásna!!