Vojna, vojna

Prišli sme na svet, aby sme si postavili život — dľa obrazu srdca svojho… … Samotný sedím, izba je tichá a predsa — všade je Ťa plno… Tu všetko, všetko Tebou dýcha a nesie reči hlasu Tvojho. Vidím Ťa nad listom, píšeš drahej, vidím Ťa s paletou, kreslíš nádej, vidím Ťa s úsmevom, veríš žitiu, vidím Ťa so šabľou, mocne chyť ju — lebo za život treba umierať… Možno ma pozvú a pôjdem s Tebou, zmeníme lásku krvavou nehou, zmeníme srdcia v kamenné zvony, ktoré nám na smrť budú vyzváňať, keď obraz srdca napoly sa zlomí… A vidím Tvoju drahú, Tvoju drahú: Má čierny pásik okolo ruky. A nevie pochopiť túto dráhu, čo ľudskou krvou polieva lúky… Prekliala vojnu, prekliala ľudí: ranená láskou za Tebou smúti…