Vojna, vojna

Slovenské srdce modré nebesá a dlane tieto teraz sú tvrdé: čo skala povie, ešte nevie sa, lež vôľa iskry z kremeňa rúbe. Zuniace kroky hučia ozvenou: nesieme srdce celkom na dlani. Veď táto pieseň je už poslednou — na cestách práce nie sme tak sami. Slovenské srdcia — kríže spasenia, búchajú vôľou letieť k nebesám. Len tŕne hatia kroky náhlenia, stavajú čelo proti všetkým zlám. Osud sme dali do rúk nebesám…