Vojna, vojna

Už naše krčmy prázdne — prázdne sú už mladé ženy úsmev stratily lásku do Sitna tanky zanesú kohosi ľudia zlostne zradili Bojovné piesne — duše zákopov šnurujem v srdce revom zmámené bojovné túžby strýznia zajatcov jatriac a jatriac ženy ranené Chlapi ich čujte hrozne zranili zmenili ženu s puškou strojovou a zoru v klianí na kríž vrazili — spŕznili posteľ žlčou bojovou Oh ženy ženy oheň zahoďte aj svoju mladosť spáľte v zriekaní Skvitnite smútkom mŕtvom zaroďte — chlapi sú frontom v smrti zmietaní A ak sa vína perou dotknete spáli vás túžbou — ústa mužove — život si samé vínom podtnete zničí vás úpal — slnce júlové I zavrú krčmy v noci bez sveta rozlejú vášne zem ich popije zaplače smútkom vdova nevesta Prečo len život taký horký je

Odhodili ľudia kúzlo ticha ženy život stranou odhodily a do dlaní nové hračky skryli guľomet si na kríž zakvačili — nech vraj v krvi umierania vzdychá I pošli ľudia kdesi na výpravy túžby im srdcia sťa kat rozdrásajú boľavé srdcia divé tance hrajú a svety v ruiny v márnosť obracajú pokým bozk diaľ diabla z duše spraví Mne pušku novú (celkom novú) dajú aby šiel brániť verne matku vlasť Tou puškou budem ľudí v hroby klásť pokým ma od nej guľka neodstaví No druhý pôjde s mojou puškou vpred s túžbou na očiach po žene a zdraví (osemnásť mal keď ho na front vzali) no zhynie prv než počal žiť Život je večný spriada večnú niť odstrániac pádom hnisajúci vred A ľudia zase vbehnú v kúzlo ticha Na naše hroby dajú znovu kríž — nech na ňom ten vred v umieraní vzdychá