Zlatý fond > Diela > Rozprávky o mníchoch


E-mail (povinné):

Juraj Fándly:
Rozprávky o mníchoch

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Jaroslav Geňo.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 50 čitateľov

Dôverný rozhovor mnícha Atanáza s diablom Titinillom

ATANÁZ: Ach, môj bože, predsa len sa to splnilo, o čom sa cez tieto roky toľko rozprávalo — že rehole skasírujú a mníchov vyženú z kláštorov! Už teraz zarmútený vidím, že nás voľaktorých vyhnali z jedného kláštora do druhého a niektorých aj rozpustili. Kam sa ja skasírovaný, proti svojej vôli pozbavený rúcha i reguly, kamže sa pohnem? Niet už provinciála[6] ani superiora,[7] nebude ani gvardiána[8] ani vikára,[9] nemám už kľučiara ani kuchára! Ach, kam pôjdem, kdeže nájdem takých starostlivých opatrovníkov? Už nebudem môcť spokojne spávať, že zaklope hebdomadár,[10] kedy mám vstávať na chórus.[11] Už mi nebude vikár poskytovať dišpenzy, ani refektárius[12] vymývať poháriky, už ma nebude kuchár zvoncom volať na obed — o všetko toto som sa dovčuľ nemusel starať, ale včuľ na starosť čakajú moju šedivú hlavu toľké starosti!

TITINILL: Len pokojne, pán páterko,[13] pokojne — nieže tak zúfalo. Doteraz ste zo sveta žili — teraz do sveta idete, dosiaľ ľudia k vám putovali — včuľ vy k nim vandrujete, a ktorí vám doteraz dávali, tým teraz musíte vlastnou prácou všetko navrátiť — veď viete, že bez práce nie sú koláče.

ATANÁZ: Och, ty prekliaty pekelník, čo tu ešte pokúšaš, prečo už raz nejdeš do horúceho pekla!?

TITINILL: Pôjdem, pôjdem, až vás odtiaľto vyprevadím von do sveta a poradím vám, ako sa tam máte zvŕtať. Ešte vám poslúžim, ak ma vezmete za služobníka.

ATANÁZ: Ty prekliata obluda, to tvojej peknej službe môžeme ďakovať za takúto svetskú panštinu!

TITINILL: Ale-ale, tuším sa hneváte, pán páterko. Či ma nepoznáte? Vy mňa vari hej, no ja som si vás dobre nezapamätal. Nie ste vy páter Ti-motúz?

ATANÁZ: Áno, Timoteus.

TITINILL: A celým menom?

ATANÁZ: Páter Atanázius Blažkovič.

TITINILL: Ejha! Páter A-ten-azinus[14] Fľaškovič! Och, och, pán páterko A-ten-azinusko, ľúto mi je i žiaľ, že ste sa dostali do takéhoto položenia, no teším a radujem sa, že sme sa starí známi zišli ešte takto naposledy.

ATANÁZ: Čertisko prekliaty, už mi nevieš prísť ani na meno! Akýže som ti ja „Ten-azinus“?

TITINILL: A kto?

ATANÁZ: Atanázius.

TITINILL: A-ten-bláznius. Veď sa ešte nebláznite, lebo by vás neboli vypustili von.

ATANÁZ: Strať sa, satanáš! Či už raz neprestaneš pokúšať?!

TITINILL: Mne hovoríte, že som satanáš — a vy ste Atanáz! Mená by sme mali priam rovnaké, ale to priezvisko Fľaškovič nemôžeme mať obidvaja spoločné, lebo keď ste fľašky dvíhali, keď ste poháriku dvoma prstami prisahali, nedožičili ste mi z toho, čo v nich bolo, pretože ste ma vždy z fľašky aj pohárika vyháňali a zaklínali prežehnaním.

ATANÁZ: Netreba ti vína, keď ho nevieš dorobiť!

TITINILL: Ejha, a ktože vám okrem mňa pomáhal nakveštovať toľko vína?

ATANÁZ: Pozrimeže argaláša,[15] nebodaj ma chceš hnevať a podpichovať.

TITINILL: Ale nie, pán páterko. No keďže idete do sveta, chcem vám na tejto ceste krátiť dlhú chvíľu a zabávať vás.

ATANÁZ: Akože si nám mohol pomáhať pri kveštovaní vína? Vieš ty azda voľačo vypýtať vo meno božie?

TITINILL: Ale-ale, a či ste už zabudli, ako ste na kveštách mámili ľudí, šialili ženičky a babkám zaslepovali oči? No badám, že sa pohoršujete — nechajme si to na inokedy, až príde rad na reči, v ktorých sa vyjaví pravda o vašich kveštách. Radšej si pohovorme o premenách, čo sa stali v tomto 18. storočí.



[6] provinciál — (z lat.) predstavený kláštorov tej istej rehole na určitom cirkevnom území, rehoľnej provincii

[7] superior — (lat.) predstavený kláštora; všeobecne vyšší predstavený rehole

[8] gvardián — (z tal.) predstavený kláštora františkánskej alebo kapucínskej rehole

[9] vikár — (z lat.) tu zástupca predstaveného kláštora

[10] hebdomadár — (z gr. cez lat.) mních, ktorý má týždennú službu v kláštore

[11] chórus — (z gr. cez lat., náreč.) vyvýšené miesto pre organ a spevákov v kostole, tu i zborový spev

[12] refektárius — (z lat.) mních posluhujúci v kláštornej jedálni

[13] páterko — (z lat.) zdrobnenina cirkevného termínu páter, ktorým sa označuje mních kňaz na rozdiel od frátra — mnícha bez kňazského svätenia

[14] A-ten-azinus — (z lat.) slovná hra s menom Atanázius, lat. asinus znamená somár, príp. hlupák

[15] argaláš — (z lat.) potmehúd, (cez tal. a fr.) lotor, zbojník, (cez. nem.) falošník, podvodník




Juraj Fándly

– jeden z najaktívnejších členov prvej generácie bernolákovského hnutia, zakladajúci a popredný funkcionár Slovenského učeného tovarišstva, autor početných osvetových a ľudovýchovných prác, popularizátor poľnohospodárskych poznatkov, zdravovedy, národných dejín, básnik a stúpenec osvietenského jozefinizmu. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.