Dumky

Ó, nie raz slávni bohatíri hold vzdali zo strún jemnej lýry, a bárs vekami zakopaní v povesti žijú, v spomínaní. I tys bil boj, ty druh môj zlatý, za biedny národ náš zakliaty. S tým drakom podujal si pasy, čo stará povesť spomína si. Ty podľahnul si, drahý brat, drak dal ťa do pút okovať i zmárni ťa snáď v svojej zlobe sťa slabej máchnúc po nádobe, zúrivec zláme, maľovaný toť džbánok v drsnej svojej dlani. Však dvojné tvoje utrpenie sťa aureoly ožiarenie, sťa perly jasot trblietavý hľa, svieti vôkol tvojej hlavy.