Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Kristína Royová:
Ako zbohatnúť
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 83 | čitateľov |
Neskoro večer zabúcha ktosi Hladkému na dvere; a keď vyšiel, nemálo sa podivil: vidí pred sebou Srnianka.
„Brat môj; prišiel som za tebou v tomto svojom nešťastí, aby si sa so mnou pomodlil. Uznávam, že som opustil Boha, a On mňa dnes tiež opustil; azda ma ešte prijme na milosť a pomôže mi, lebo ja si už nepomôžem.“
Vnišli oba mužovia do izby, modlili sa i plakali spolu; — a dobrý Boh sa zmiloval ešte raz. Nezbavil Srnianka jeho súženia, ktoré mu teraz nastalo, ale zbavil ho voľačoho, čo bolo tisíckrát horšie: tej žiadosti a toho lakomenia. Poznal sedliak, že všetko na zemi je márnosť, a že človek má tejto zemi žiť len toľko, koľko je povinný svojmu telu. A že jeho život nikdy nezávisí od rozmnoženia majetku.
Rozdelil sa Hladký so Srniankom s tým, čo si odložil na zimu. Dal mu i polovicu slamy, ba vzali k sebe i rodinu, kým si nespravili aspoň koľko-toľko miesta v pohorenisku.
Potom musel Srnianek predať role, aby splatil čiastku dlhu na dom, a aby mohol pokryť chalupu. Snáď — ba iste — nikdy sa už nezmôže, aby bol bohatým sedliakom. Ale do domu vtiahol zase ten vyhnaný Pán a Jeho česť. Ráno i večer zneli z nepokrytej chalupy — no i potom, keď už bola čistá a sporiadaná — spevy a modlitby.
Otriasla tá strašná udalosť i srdcami Srniankových detí; nespali už pri Božom slove, neutekali od neho. A keď k Hladkému zavítal nejaký milý hosť, prišla ta obyčajne celá sedliakova rodina.
Nuž bolo to tak: Vymanil sa raz Srnianek z diablovej ruky, Bohom omilostený opustil širokú cestu, vydal sa na cestu úzku. Ale aby nemohol hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, tak dal mu zase diabol do rúk mnoho práce, a všetko Božie požehnanie ho naučil užívať falošne: nie na Božiu slávu, nie na dobro blížnych, ale na uspokojenie lakomých žiadostí. Roky hľadel na to svätý Boh. No pretože On miloval svoje blúdiace dieťa, tak mu tú veľkú prácu vzal z rúk a povedal:
„Nuž, teraz máš čas hľadať mňa, hľadať moje kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a veriť, že to ostatné všetko ti bude pridané.“
Lebo pre Božie dietky Novej zmluvy je Božie požehnanie vo veciach nebeských, večných. Tie zemské im Boh udieľa len podľa potreby a na prídavok. A najvyšším darom medzi nimi je taká myseľ, ktorá sa vie uspokojiť s tým, čo má. A najväčším boháčom na zemi je ten, kto je bohatý v Bohu.
(1904)