ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ako to obyčajne býva, vybral si každý z mužov daktoré slová zo Svätého písma, ktoré mal najradšej a podľa ktorých si mimovoľne usporiadal svoj život. Srniankovi sa najlepšie zapáčilo, čo je napísané v 5. knihe Mojžišovej v 28. kapitole, vo veršoch 3 — 5: „Požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda. Požehnaný bude tvoj kôš, tvoje koryto na cesto. A prídu na teba všetky tieto požehnania a budú ťa sprevádzať, keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha.“

Nuž on uveril, že keď bude Boha poslúchať a statočne sa živiť, že Boh mu teraz — keď sa skrze nový rod stal Božím dieťaťom — istotne vyplní toto svoje zasľúbenie.

A skutočne, nádeje ho nesklamali. Zo dňa na deň vzmáhal sa tak, že sa ľudia nad tým až divili. I dlhu si niečo odrazil, i rolí prikúpil, i stodolu zväčšil. Ba kúpil si i kone; aj svoje na nich rýchlejšie porobil, aj cudzie za mzdu.

No všetci, čo ich v dome boli, museli sa správať podľa toho apoštolského výroku: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“

Prvý rok zhromaždil hospodár, či v zime, či v lete každé ráno deti i čeľaď k Božiemu slovu. Keď vzdali Bohu chválu a odovzdali sa do Jeho svätých rúk — až potom začali prácu. Ale keď s roľami začalo pribúdať rožného dobytka, pomaly sa ranná pobožnosť vynechala a preložila sa na večer. No večer i Srnianek i žena boli takí uštvaní, že i to čítanie i to počúvanie i ten spev išiel len tak nasilu, srdce pri ňom nič nepocítilo.

Sedliakovi sluhovia nepoznali Krista. Jeho deti, hoci už hodne dorastajúce, vedeli o Ňom dosť málo. Pri čítaní tiež zívali, driemali, áno, keď bola kapitola dlhá, aj pospali. Keby sa nebáli, ani raz by neprišli k tomu čítaniu. I tak raz syn, raz paholok zostal usýpať zrna^[1] a dcéra našla si nejakú „nutnú“ robotu v kuchyni.

Predtým v zime to ešte bývalo lepšie; ale začali tie furmanky s koňmi, muselo sa na toho-ktorého čakať, kým prišiel, už či z hôr, či z mesta. Nahneval sa raz Srnianek, že on takej bezbožnej chase^[2] nebude Božie slovo čítať, ktorá pritom spí. — Škoda vraj hádzať perly pred svine — prestal s tým čítaním úplne. Už si len oni dvaja so ženou čítali, aj to nie spolu; ktorý kedy mal čas. Neraz, keď premožený únavou sedel nad tým Svätým písmom, smiala sa mu chasa: „Hľa, nás hrešil a sám nad tým spí!“

Dostali ku koňom rozpusteného chasníka z druhej dediny, a ten raz hovorí: „Načo sa ten gazda robí takým svätým a vedie také nábožné reči? Však on nie je o nič lepší ako my. Za grajciar by hnal voš do Viedne. Hrdluje, čo aký kôň; či je kto zdravý alebo nezdravý, nikoho nešanuje. U neho sa nikto dobre nemá, len ten dobytok, lebo ten chce čo najlepšie predať. A gazdiná, tá bola ešte neporiadnica! Ani sama neočistí, ani druhým nedá oprať. Hovorila nedávno, že Ježiš Kristus chce bývať s ľuďmi; no, veru by som rád vedel, keby tak ozaj prišiel navštíviť gazdov, kam by si sadol?! V izbe samé smeti, pod posteľami slama, perie, po laviciach narozťahované čo len kto chce. Veru, tomu Svätému písmu aj pristane na tom stole, v tom prachu a medzi všelijakými haraburdami. A neviem, keby On tak ozaj chcel s nami večerať, ako by Mu to chutilo: gazdiná špinavý stôl utrie zásterou, ktorá by sa iste na stenu prilepila. Do nej si sama pred chvíľou očistila nos. — A potom sa dá na takom stole cesto miesiť.“

Nuž niečo snáď nebolo také zlé; ale ten chasník mal pravdu. Pri tej veľkej práci nestačila Srnianková neraz ani seba ani deti obriadiť. Prať sa smelo len tak úchytkom. Vybieliť po dome mohla len v noci, keď už ostatní spali; sama pritom dobre nevidela od únavy.

Prv ešte bývalo lepšie, ale teraz už kamdiaľ horšie a horšie. To veľké požehnanie, na ktorom Srniankovcom toľko záležalo, vyžadovalo všetku silu tela i ducha. Nebadali Srniankovci, že statok sa síce zveľaďuje, ale že ten Kristus, ktorý sa to bol v nich zrodil v tom blaženom čase, keď našli milosť u Boha, zase umiera, a že im z toho Božieho života nič viac nezostalo, len známosť a tá strašná zodpovednosť.