Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 83 | čitateľov |
Prišli v dedine B. dvaja mužovia k presvedčeniu, že sú hriešni, a že veľmi potrebujú Božiu milosť. Prosili, hľadali Boha. Zmiloval sa nad nimi Pán Ježiš, odpustil obom; hoci vari ten jeden Mu bol dlžen päťsto peňazí, a druhý päťdesiat, On obom dal nového Ducha, nové srdce, a oba stali sa šťastnými ľuďmi.
Dostali ešte i tú milosť, že Boh obrátil aj ich ženy, a tak bez prekážky a domáceho sváru mohli začať slúžiť i so svojím domom Hospodinovi.
Jeden z nich býval na hornom konci dediny. Bol to dosť majetný sedliak. No mal na majetku značnú dlžobu, ktorá sa mu naň nalepila pri rozličných prípadoch. Lebo, hoci i bol — ako ľudia vraveli — statočným a poriadnym človekom, predsa si aj on kedy-tedy posedel v krčme, a pri rodinných slávnostiach sa minulo mnoho. Nuž a človek veru často nevie, ako narobí dlhy; cítieva ich obyčajne, až keď príde na splácanie.
Ten druhý muž býval na dolnom konci dediny. Mal len neveľkú chalúpku a bol obuvník. Ten skôr vedel povedať, kam sa podela jeho mzda. Hoci bol dobrým, hľadaným majstrom, predsa dakedy nemal kúska chleba v dome; — zato krčmárove deti jedli za jeho groš koláčiky.
Keď sedliak Srnianek začal nový život, nezbadali to tak hneď ľudia. Ale keď si obuvník Hladký zamiloval Pána Ježiša, netak sa ľudia podivili. Jedni krútili hlavami: „Taký lump — a aký zrazu nábožný! Aj ráno aj večer spieva so ženou, modlí sa a sedí v Písmach; kto bude vymetať krčmárove kúty?“
„Ach, čo,“ mienili druhí; „nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. Počkajte len trochu, veď on dospieva!“
Ale nedospieval!
Prešlo dakoľko rokov, a Hladkého by si už ani nepoznal. Bol on ešte muž mladý, no lumpáctvom celý pokrivený a zhyzdený. Dnes chodil rovno. Smelé oči hľadeli do sveta voľne. Líce pokrývala farba zdravia, a vôkol pier, ktoré kedysi vedeli tak ošklivo hovoriť — akoby im dakto vtlačil pečať samej dobroty. Také boli tie reči z nich dobrotivé, milé a pekné. I žena mu omladla a zase bola taká švárna, ako kedysi, keď si ju bral, ba ešte šumnejšia. Vtedy bola len také nerozumné decko, dnes rozumná, dobrá žena. I na tom domku si videl, že tam vtiahol ten Kráľ, ktorý je samá čistota a krása. Či zvonku, či zvnútra celý bol čistý, okná plné kvetín, kuchynka ako zo škatuľky.
— slovenská náboženská spisovateľka a redaktorka Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam