Slovenské národnie piesne I.

Naša pani kňahne, Po palote tiahne; Pieseňku si spieva, Slzami zalieva: „Bože môj, Bože môj, Čo som urobila, Za tebä, suchý býl, Ružu som pustila. Keby bola išla Za Dunaj za kráľa, Za Dunaj za kráľa, Za Nemca císara: Bola by videla, Jak to more ihrá, Jak to more ihrá, Jak ten Dunaj splýva!“ Ej, nik to nepočul Len jedno pachole, Len jedno pachole, Čo kone varuje. — (Toto oslovuje Pána.) „Pane môj, Pane môj! Dač by vám povedal, Dač by vám povedal, Keby som sa nebál!“ (Posmeluje ho.) „Neboj sa, pachole, Vezmem ťa za svoje, Zastanem za teba Jako sám za seba.“ — (Žaluje.) Naša pani kňahne Po palote tiahne, Pieseňku si spieva, Slzami zalieva: „Bože môj, Bože môj, Čo som urobila, Za tebä, suchý býl, Ružu som pustila. Keby bola išla Za Dunaj za kráľa, Za Dunaj za kráľa, Za Nemca císara: Bola by videla, Jak to more ihrá, Jak to more ihrá, Jak ten Dunaj splýva!“ — (Výrok.) Pani moja, Pani, Obliekaj si šaty, Čo sa budú rovnať Slnku i mesiaci. Pôjdeme sa dívať Jak to more ihrá, Jak to more ihrá, Jak ten Dunaj splýva. Prvý raz plovnula, Na brehu stanula: „Pane môj, Pane môj! Či som tvojou kňahňou?“ „Mojou kňahňou budeš, Keď druhý raz prejdeš.“ Druhý raz plovnula, Na brehu stanula: „Pane môj, Pane môj! Či som tvojou kňahňou?“ „Mojou kňahňou budeš, Keď tretí raz prejdeš.“ Tretí raz plovnula, Na sredu tonula: „Pane môj, Pane môj! Nie som tvojou kňahňou!“ „Rybári, rybári, Lapajte mi rybu, Lapajte mi rybu, Môjmu srdcu líbu.“ Prvý raz potiahnul. Veniec z nej vytiahnul. „Ach i to z tej ryby, Môjmu srdcu líby.“ Druhý raz potiahnul, Rúbok z nej vytiahnul. „Ach i to z tej ryby, Môjmu srdcu líby.“ Tretí raz potiahnul, Celú ju vytiahnul. „Ach to je tá ryba, Môjmu srdcu líba.“