ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z brezového dreva voda kvapká, :|: Napiže sa, Katka, Katulienka Katka, veď je sladká! :|: Už som sa napila, už mi je dosť: :|: Ďakujem ti, Milý, frajer môj uprimný, za úctivosť. :|: Už som sa napila, už mi je dosť; :|: Sladká to vodička, sladká to vodička, sladšia ľúbosť! :|:

Povedzže mi, povedz, zelený borovec, Či mä vezmú, či nie na ten vyšný koniec? Povedzže mi, povedz, zelená borôvka, Či mä vezmú, či nie za toho Janíka?

Hore háj, dolu háj, hore hájom cesta: Keď bude mať dobrá, bude i nevesta. Hore háj, dolu háj, dolu hájom chodník: Keď bude mať dobrá, bude i čeľadník.

Čože mne ty, Najmilejší, podaruješ, Keď z Revúcej, keď z Revúcej povandruješ? „Darujem ti prsteň zlatý, Čo mä stojí, čo mä stojí tri dukáty.“ Zlato stojí, zlato stojí, nehovorí, Za Milým mä, za Milým mä duša bolí. Čože mne ty, Najmilejší, podaruješ, Keď z Revúcej, keď z Revúcej povandruješ? Darujem ti strom zelený, Predo dverma pravou rukou zasadený. Na tom strome stužka biela, A v tej stužke láska celá.

Čo mi Milý :|: dar naháš, Keď mä smutnú :|: zanaháš? Zanahám ti :|: strom zelený, Pod oblôčkom :|: zasadený, Na tom strome :|: prsteň zlatý, Čo mä stojí :|: tri dukáty. V tom prsteni :|: biela šatka, A v tej šatke :|: všetka láska. Rozdrap šatku :|: na dve strany, Konec bude :|: milováni.

Čože to šuchoce :|: Ej v tej zelenej hore? :|: Odpadol lístoček; :|: Ej ani nezavialo, :|: Odpadlo jabĺčko, :|: Ej červené z jablone: :|: Prišiel šuhajko k nám, :|: Ej ani si nesadol; :|: Len riekol dobrú noc, :|: Ej pošiel indeľ na noc. :|:

Húsky moje, húsky, Ej moje sivé húsky, Vysoko letíte, Ej ďaleko vidíte. Keď vy tam vidíte Ej mojeho Milého Po tábore chodiť, Ej štyri kone vodiť. Keď ho uvidíte, Ej takto mu povedzte: Že sa musím vydať, Ej nemožem ho dočkať.

V šírom poli je limbečka, Pod limbečkou chalupečka. V chalupke mám frajerečku, Šila ona košelečku. Šila, šila, vyšívala A prehorko zaplakala: „Tu máš, Milý, košelečku, Z chalupečky frajerečku. Tebä bijú a mňa lajú, Z ľúbosti nás rozlúčajú. A nás nikto nerozlúči, Kremä pán Boh všemohúci.“

Ej prala ja na jarečku, prala ja, Pýtali še oficire, čija ja? Nie ja vaša, oficire, nie vaša, Bo ja ľúbim Kecereho Tomaša (Sirmajeho inaša).

Dzivče, dzivče, bily kryštal: Každý by ku cebe pristal. Ľúbil by ce ve dne, v noci, Lem pre tvoje čarne oči.

Teraz som še počal s Milu rozpoznavac, Už biju na buben, mušu maširovac; Už trubi trompeter v šariskej stolici, Mušu maširovac pre ľudske jazyky. Bo ľudske jazyky horše jako meče: Porube, prošeče a krev nepoceče. Ľudsky jazyk merha, našu ľubosc kroci, Hto nas dva rozlučil, nah mu Pan Buh placi. Hore rybky, hore, hore bystru vodu, Cežke rozlučenie Mila moja s tebu. Jak še rozlučaju drobne rybky s vodu, I ja še rozlučim Mila moja s tebu.

Dzivče Kapušanske, Podz s nami na panske, Na šarisky zamek, Sadzic maďeranek; Pod strednu baštečku Sadzic fijalečku.

Kedz ja umrem, krasne me hovajce: Frajírku mi na pohríb volajce, Na ručky mi pantličky zaviažce, A na muj hrob rozmariju šadzce: Žeby moja Mila pametala, Že Mileho krasne shovac dala. Kedz ja umrem, krasne me hovajce: Šesc mladencom vy mne ponesc dajce, Zaviažce mi na ručky pantličky, A na muj hrob nasadzce ružičky: Žeby pahly, zkadzi ja hodzila, Ešči baržej, dze budzem ležela.

Ja som bača veľmi starý, Nedožijem do jari: Nebudú mi kukučky kukať Na tom mojom košiari. Šaj diny, diny, daj dom, Šaj diny, diny, daj dom. Ani kukuk, ani sova, Ani sojka klevetná, Nebude mňa zo sna budiť Lastovička štebetná. Šaj atď. Nebude mne za košiarom Viacej spievať drozd čierny, Ani v spaní mňa varovať Benko, môj psíčok verný. Šaj atď. A buk starý, pod ktorým som Často v lete líhaval, Smetal listy i konáre, Mňa na slnku zanahal. Šaj atď. Nebudem viac ovce dojiť, Iba tejto jaseni; Na jar sa mi nerozvije V hore búčok zelený. Šaj a t. ď. Nebude viac rosa padať Na tie moje šediny, Kosti moje odpočívať Budú v tmavej jaskyni. Šaj a t. ď. Ja som bača spravodlivý, O mne nikto nič nevie; Len tá moja frajeročka, Tá nikomu nepovie. Šaj a t. ď. Kto chce na mňa žalovati, Nech tam príde, kde som ja: Tam mu sudca môj oznámi, Čo je on a čo som ja. Šaj a t. ď.

Ja som bača veľmi starý, Nedožijem do jari: Nebudú mne kukučky kukať Na tom mojom košiari. Ani kukuk, ani sova, Ani sojka klevetná, Nebude mňa zo sna budiť Lastovička štebetná. Nebude mne za košiarom Viacej spievať drozd čierny, Ani v spaní mňa varovať Belko, môj psíčok verný. Nebudem viac ovce dojiť Iba tejto jaseni, Na jar sa mi nerozvije V hore búčok zelený. Nebudem ja viac poslúchať Na tom mojom salaši, V ktorom grúne si pískajú Moji verní valasi. Kornuta ani síkora, Moje ovce, kozičky Nebudú sa ku mne lúdať, Žebych im dal soličky. Nezarapoce mi straka Viac nad mojou kolibou, Ani vrana nezakváka Nad Čertovou dolinou. Čierny havran nezakrhká Mne nad mojím salašom, Ani borsuk nezahúka Pod tisovským hajnášom. Nedočkáš mňa, moja Milá, Na nedeľu k večeri: Bo sa ja viacej nepohnem Z tej klenovskej kečeri. Neodkážem pozdravenia Viacej Milenke mojej Do valaštianskej ulice Z tej breznianskej kopčovej. Nesídeme sa v nedeľu Tam u Raka na tanci: Bo ja moje kosti složím Na bystrickom Harmanci. Nebudem ja viac vyzerať, Či skoro vyndú zore; Môj ostatní salaš bude V tej liptovskej hoskore. A buk starý, pod ktorým som Často v lete líhaval, Smetal listy i konáre, Mňa na slnku zanahal. Nebude viac rosa padať Na tie moje šediny, Kosti moje odpočívať Budú v tmavej jaskyni. Žil som v svete jako jeleň, Žiť môžem v nevinnosti, Preto radosť som požíval I v tej mojej starosti. Ja som šuhaj spravodlivý, Do mňa nikto nič nevie; Len tá moja frajeročka, Tá nikomu nepovie. Kto chce na mňa žalovati, Nech ta príde, kde som ja: Tam mu sudca môj oznámi, Čo je on a čo som ja.

Ja som bača veľmi starý, Nedožijem do jari, Nebudú mi kukučky kukať Na tom mojom košiari. Ja som bača veľmi starý, Aj všecek zrobený, Nebudem ja po vrškách chodiť Ani ovečky dojiť. Všetky som si krpce sodrau, A s tým som nič nevyhrau, Nemám si ich za čo kúpiť, Musím ovcu oblúpiť. Potom si ja kožu predám, Budem mať krpce hádam, Napasiem si ovečky z chuti Na zelenej pažiti.

Já jsem Bača velmi starý, Na tom novém košáři, Nedožiji kukučky kukat, Sovy jen slyším houkat. Já jsem Bača velmi chorý, Nezpůsobný na hory, Nevládzem už po vrškách chodit, Ani ovečky dojit. Hory se už probírají, Louky se zelenají, V houšti každé štěbetá ptáče, V koutě sám sedí Bače. Kdeže jsou má silné žily, Co valašku kroutily? Kdeže jsou už ty lehké údy, Co skákali přes proudy? Byl to život na košáři, Když hučely fujary! Byla radost v zelené trávce, Když výskali beránce! Kdože vás už, ovce moje, Požene na ty hole? Bude s vámi k studničkám chodit, A do chládku vás vodit? Kdo zachrání vás od škody, Když přijdou zlé nehody? Kdož vás bude od vlkův bránit? Kdož jehňátka vám chránit? Už tě nechám, drahé bydlo! Už položím cedidlo! Složím baltu i osekanec: Smrť mě vede na tanec. Stíchly zpěvy po lučinách: Smutno, ticho v dolinách; Stíchly keydy už i fujary: Nežije Bača starý.

Ja som bača veľmi starý, Nedožijem do jari: Nebudú mi kukučky kukať Na tom mojom košiari. [:Hej džiny, džiny, džiny, Hej džiny, džiny, džom.:] Ani kukuk, ani sova, Ani sojka klebetná, Nebude mä viac prebúdzať Lastovička štebotná. Hej džiny a t. ď. Ja som bača veľmi chorý, Nespôsobný na hory: Nevládzem už po vŕškoch chodiť, Ani ovečky dojiť. Hej džiny a t. ď. Ktože vás už, ovce moje, Poženie na tie hole? Bude s vami k studničkám chodiť, A do chládku vás vodiť? Hej džiny a t. ď. Kto zachráni vás od škody, Keď prídu zlé nehody? Kto vás bude od vlkov brániť Kto jahniatka vám chrániť? Hej džiny a t. ď. Už ťa nechám dobré bydlo, Už odložím cedidlo, Složím baltu aj sekanec: Smrť mä vedie na tanec. Hej džiny a t. ď. Stíchly spevy po lučinách: Smutno, ticho v dolinách; Stíchly gajdy aj fujary: Nežije bača starý! Hej džiny a t. ď.