ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ustie, veľkô Ustie Pri rovnine leží, Popri samých domoch Orava mu beží. Ustie moje, Ustia! Kedy mä naň pustia? V nedeľu ráničko, Keď vynde slniečko.

Má milá Mariška, kdeže si mi teraz? Kdeže si ručníčkom slzičky utieraš? Má Milá, premilá, kdeže ta hľadať mám, Čo si sa vzdialila, či ja sa sblížiť k vám? Ja by som sa sblížil na vašu dolinu, Kebych mohol tam byť aspoň za hodinu. Keby som preletel k horniemu okienku, Hneď by som zavolal na moju Milenku: Či je ešte zdravá, či na mňa spomína, Či jej dobré srdce nikto neodníma.

Keď som išiel z Prešova, Odpadla mi podkova; Podkovička oceľová: Už Mariška frajerova.

Pekne hrajú, pekne hrajú, Na nôžky mi pozerajú, Na nôžky, na päty, Ja som šuhaj zažitý. Tú mi hrajú, tú mi hrajú, Na tej tenkej preberajú, Na tej tenkej strune, Hopsa, veselí buďme!

Odkiaľže to chlapci boli, Čo tak pekne tancovali? „To boli z Lipnice, Z oravskej stolice; Brindzu jedli, mlieko pili, Kabáčom si zahrýzali.“

Janko lenivý Na peci leží, Jeho kamieňok Na darmo beží. Hopsa, hoj, hopsa! Za koriec ovsa, Za koriec sečky, Štyri dievečky.

Jak sa bijú, tak sa bijú, Vyvrátili s hrncom briju; Jak sa kmášu, tak sa kmášu, Vyvrátili s hrncom kašu.

Surové drevo, horký dým: Oblápäl bych sa, nemám s kým, Objímal bych sa s dievčicou, V kúrenej izbe za pecou.