Slovenské národnie piesne I.

Milý môj, Milý môj, Ružička voňavá! Počím ťa nevidím, Celá som nezdravá. Nezdravá som celá, Bár mä nič nebolí: Len mä, Janíčko môj, Tvoja láska morí.

Orala, orala, Vždy na mňa volala: „Na, na, Na ty šuhaj rúčku na, Na ty šuhaj rúčku i srdce, I srdce, i srdce, Na ty šuhaj rúčku i srdce!“

Zapálily sa čerešne, višne Od sluca, od slnca: Nezapieraj mi, moja Marienka, Okienca, okienca. Ako ho zapreš, tak ho otvoríš, Vidím ťa, vidím ťa; Cez okienko, moje srdienko, Boskám ťa, boskám ťa.

A ty dievča nie moje, Skákalo si prez oje; Skákalo si prez lesy, Hopsa dievča, moje si!

Zem praští a mrzne, Pod nohmi sa kĺzne, I sneh poprchuje, Nad ním poduchuje. Dievčatá Slováčky, Sadajte na vláčky, Už napadlo snehu, Pohneme do behu. Kde si pomyslíte, Tam sa uvidíte, Hoc i v komorôčke, V teplej postelôčke.

Kebys bola verná frajerka, Vozil bych ťa do Ružomberka: Ale že si neverná, neverná, neverná, Voziť si sa nehodná, nehodná, nehodná.

Čo tí páni vymýšľajú za módu, :|: Vymýšľajú lósy ťahať, Žeby mohli chlapcov klamať Na vojnu. Šuhajova stará mati plakala, :|: Že si syna vychovala, Cisárovi darovala Vojaka. Neplačte vy, stará mati, pre syna; :|: Však sa mu tam nič nestane, Nepriateľ náš nedostane Krajinu. Nebojte sa, mladí chlapci, verbunku; :|: Náš panovník rád verbuje, Mladých chlapcov potrebuje Do boja. Načo ste mä sverbovali na vojnu? :|: Zo mňa bude mrcha vojak, Ja vám budem uskakovať Za Milou. Keď ty budeš uskakovať za Milou, :|: Vyložia ti dve stolice, Vypráša ti nohavice Pre Milú.

Hlboká studnička, Kde ti je vodička, Čo si z nej napájal Môj Milý koníčka? Poviem ti, mladucha, Po tíšku do ucha: Vypil mä šuhajkov Koníčok do sucha.

Povedzže mi, moja Milá, sama: Kedy bude naša láska stála? „Vtedy bude naša láska stála, Keď pôjdeme spolu od oltára.“ Povedzže mi, moja Milá, povedz: Kedy bude našej láske koniec? „Vtedy bude našej láske koniec, Keď ja zomriem, ty zostaneš vdovec.“