ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mám ja lúčku v širokej doline, :/: Na nej tráva, ďatelina nikdy nezahynie. :/: A tá tráva ďatelinka hustá; :/: Keď ju švarný šuhaj kosí, len sa mu tak šústa. :/: Mám ja kosu vykovanú dobrú; :/: Ona kosí, lebo musí, ďatelinku drobnú. :/:

Má milá, premilá, však pekné oči máš; Šťastný je to človek, čo naňho pozeráš. Má milá, premilá, však pekné líčka máš; Šťastný je to človek, čo mu ich bozkať dáš. Má milá, premilá, však pekné ústa máš; Šťastný je to človek, čo sa s ním shováraš. Má milá, premilá, však bielu rúčku máš; Šťastný je to človek, ktorému ju ta dáš.

Čo mu milá, čo mu vinšuješ, Keď ho tak verne miluješ? Vinšujem mu tak mnoho šťastia, Jak mnoho je v lese lisťa. Čo mu milá, čo mu vinšuješ, Keď ho tak verne miluješ? Vinšujem mu moc lásky vernej, Aby prišel večer ke mne. Čo mu milá, čo mu vinšuješ, Keď ho tak verne miluješ? Vinšujem mu toľko hubičiek, Koľko na nebi hviezdičiek.

Počkaj milá, mám ti dačo hovoriť: :/: Nechcelas mi včerá večer otvoriť; :/: Ani dverí, ani vrat, ani so mnou shovárat: Počkaj dievča, ty to budeš lútovat.

Keď my cez hory pôjdeme, čo že my jesti budeme? Čo že my jesti, moje srdečko, budeme? „Jest to tam šúlky borové, ako pečienky sviečkové, Ako pečienky, moje srdečko, sviečkové.“ Keď je ti dobré, jedz si sám, a ja sa s tebou rozžehnám, A ja sa s tebou, moje srdečko, rozžehnám. Keď my cez hory pôjdeme, čo že my píti budeme? Čo že my píti, moje srdečko, budeme? „Jest to tam voda v kolaji, ako vínečka v Tokaji, Ako vínečka, moje srdečko, v Tokaji.“ Keď ti je dobré, pi si sám, a ja sa s tebou rozžehnám, A ja sa s tebou, moje srdečko, rozžehnám. Keď my cez hory pôjdeme, kde že my spati budeme? Kde že my spati, moje srdečko, budeme? „Jest to tam lísťa z javora, ako perinka z pápera, Ako perinka, moje srdečko, z pápera.“ Keď ti je mäko, spi si sám, a ja sa s tebou rozžehnám, A ja sa s tebou, moje srdečko, rozžehnám.

Káčer na doline, kačka v šuchorine; káčer na ňu volá: Vráť sa, duša moja. :/: „Veru sa nevrátim, Veniečok nestratím!“ Predsa sa vrátila, Veniečok stratila. :/: „Rybári, rybári Na tichom Dunaji! Či ste nevideli Môj vienok zelený?“ :/: „Videli, videli. Pod trníkom zostal; Veru si si šuhaj Peknô dievča dostal.“ :/:

Kázala mi mati biele húsky hnati Ta dolu, ta dolu k mlynárovej hati. :/: Chytila mlynárka širokú lopatu, Zabila mi húsku najkrajšiu, kochlatú. :/: Počkaj len, mlynárka, čo sa tebe stane, Ak moja husička na nohy nestane. :/: Hotuj sa, mlynárka, do mestského práva, Lebo moja húska na nôžky nestáva. :/:

Slniečko sa níži, k večeru sa blíži; kde ja budem nocuvať, nocuvať, nocuvať? Má milá sa hnevá, nocuvať mi nedá, že ma bude trucuvať, trucuvať, trucuvať.

Slniečko sa níži, k večeru sa blíži; kde ja budem nocuvať, nocuvať, nocuvať? Má milá sa hnevá, nocuvať mi nedá, že ma bude trucuvať, trucuvať, trucuvať.

Neprišla som sama, Chlapci ma doviedli; bodaj že tí chlapci sedem hrušiek zedli. :/:

Ej hory, hory, dve horyčky zelené, :/: Ej ktože bude dnes na večer milovať moje líčka červené?

Pod hájičkom, pod zeleným, ej orie dievča s volkom jedným. :/: Ešte brázda nezorala, Ej mati na niu zavolala: :/: Ančúš, Ančúš, poď že domu, Ej vydávam ťa, neviem komu. :/: Vydávam ťa Janíkovi, Ej najväčšiemu zbojníkovi. :/: V noci príde, v noci tajde, Ej nič dobrého nedonesie. :/: Len košielku vyparenú Ej a šabličku skrvavenú. :/: Bielu plachtu potrhala, Ej kym šabličku utierala. :/: Už v Liptove vyzváňajú, Ej už Janíka opatrujú. :/: Už v Liptove odzvonili, Ej už Janíka ulapili. :/: Už ho vedú cez Košice, Ej plačiu za ním try dievčice. :/: Jedna plače, druhá kvilí, Ej tretia sa mu lapá šiji. :/: Janík, Janík, srdce moje, Ej čo tu vidíš, všetko tvoje. :/: Vidím, vidím zoreničku, Ej prenešťastnú šibeničku. :/: Kebych ja bol o tom vedel, Ej že ja na nej visieť budem. :/: Bou bych ju dal vymalovať, Ej striebrom, zlatom povykladať. :/: Po spodku len toliarami, Ej a po vrchu dukátami. :/: Na prosredku mramor, skalu, Ej kde položím moju hlavu. :/:

Zasadil som, zasadil som čerešničku v zime; dá to pán Boh, dá to pán Boh, azda sa mi príme, azda sa mi príme. Počala sa, počala sa čerešnička prímať; Začal som ja, začal som ja dievčence objímať. Počala mi, počala mi čerešnička rasti; Začal som sa, začal som sa za dievčenci triasti. Počala mi, počala mi čerešnička kvitnúť; Začal som ja, začal som ja za dievčenci lipnúť. Počala mi, počala mi čerešnička rodiť; Začal som ja, začal som ja za dievčenci chodiť.

Zasadil som čerešničku v zime; dá to pán Boh, a azda sa mi príjme.

Išlo dievča cez horu; :/: Cez horu zelenú. :/: Stúpilo tam na skalu, :/: Na skalu studenú. :/: Pod tou skalou studnička, :/: Pila z nej Anička. :/: Prvýraz sa napila, :/: Červíčka vypila. :/: Druhýraz sa napila, :/: Farbičku zmenila. :/: Tretíraz sa napila, :/: Dušičku pustila. :/:

Zasadiu som boroníčok Do zahrady na chodníčok; Daj to Bože, aby zišiou,:/: Aby mi môj milý prišieu.:/:

Keď sa my dva rozlúčime, Dve srdiečka zarmútime; Dve srdiečka, štyry oči, :/: Budú plakať vo dne v noci. :/: Pošieu milý, pošieu prečká, Vzau mi klúčik od srdiečka, Od srdiečka od mojeho, :/: I od líčka rumeného. :/:

Dievča, dievča, dobrá mysel, Prečo som ja k tebe prišeu! Prišieu som sa opýtati, opýtati, :/: Či mňa budeš milovati. :/:

V mikulášskej kompanii Leží milý porúbaný, Leží, leží zabitý, Rozmarínom prikrytý. Zvoňte zvony po vše strany, Umrelo mi potešení; Odpadnul mi z ruže kvet, Bude plakať celý svet. Pokial koľvek živa budem, Čierne šaty nosiť budem, Čiernu pantlu na rukú, Pre tu ľúbosť velikú.

Pod horou ovos drobný kosí ho šuhaj hodný; kosí, kosí, nemá rosy, ej dievčatko mu vodu nosí. Kosa je nekovaná, tu vrštek a tu jama: Ej predca kosa dobre kosí, ej keď mu dievča vodu nosí.

Anička maličká, kde si bola, Že si si čižmyčky zarosila? Bola som v hájičku, Žala som trávičku, Žala som trávičku, duša moja. A ja som po tri dni trávu kosil, Ešte som si čižmy neurosil. A ja som hrabala, Teba som čakala, Teba som čakala, duša moja.

Šuhaj, šuhaj, kat ťa lámau, Nejedno si dievča sklamau, Nesklamau som iba dvoje, Aj z tých bude jedno moje.

Poďme chlapci, poďme sbíjať, Keď nemáme za čo píjať! Oj veď sa nám začala bučinka rozvíjať, bučinka rozvíjať. Obúvajte chlapci krpce, Ktorý máte smelé srdce: Oj a ja ho jeden mám, Na zboj sa poberám. Vezmem flintu, dve pištole — Zdraví buďte, deti moje — Oj ženička, boskaj ma, Na jaseň čakaj ma. Keď vyndeme na poľanu, Staneme si rovno na ňu; Oj svíjaj si valaškou, Každý svojou stranou.