ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z pieskov nám v tele prúdi miazga — ako v boroviciach. Pieskom nám vietor brúsil dušu — iným sa vidí, že ju máme hrubšiu, no nám len trocha svojsky svet v nej zrkadlí sa. Čo všetko dieťa neočarí: ornament, ktorý v piesku kreslil ulovený chrúst, či tajnosnubné piesne zelených víl za daždivých nocí, i záhadný vchod červa na ovocí; do malej jamky detských úst nevtesnáš more krásy a jej všetky slovné tvary. Tak akosi sa bolesť s krásou spolu vplietli do života, že ešte po rokoch, tam z druhej strany Karpát, keď sa mi chcelo ťažko, októbrovo plakať (viselo vo mne sĺz jak v daždi z drôteného plota), bolo v tom práve toľko krásy, koľko bolesti, koľko sa oboch v nevítanej láske pomestí — šťastie, že vyprahnuté piesky v duši takmer všetko popili. Komu sme milí, komu nemilí — veď naše vína všetkým nebývajú kyslé. Sú z nežičlivej pôdy, ale zo žičlivej mysle, kto získa našu dôveru, tak tomu patrí srdca polovica. Z pieskov v nás prúdi miazga. Ako v boroviciach.