SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrad

Zavše sa človek zmení v temný hrad a všetky svetlá v sebe pozhasína. Pútnikov nechá vonku v daždi stáť, vchod k srdcu zastrie ťažká pavučina. Útočiť na múr možno tisíc ráz, smolnice hádzať na kamenné dvory — hradbami ďalej bujnie zimomráz, mlčiace dvere nikto nepreborí. A stačí prosto šepnúť mám ťa rád, rozohriať kľučku teplom ľudských dlaní — a opäť vzplanie jasom chmúrny hrad a doširoka roztvoria sa brány.