Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Eva Fordinálová:
Vôňa Záhoria
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Andrea Jánošíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 43 | čitateľov |
Viem. Viem, a preto všetko vo mne mlčí. Tá tvoja pieseň zrejme pre mnohých je príťažlivá, len vo mne sa už neozýva. Žiadala sa mi melódia v inom kľúči, ty ale sebaisto kráčaš bez obzretia, v presvedčení, že iste idem za tebou, že jednoducho musím chcieť ťa, že ma svet láka, aký bol, že ma tvoj jeden úsmev zmieri, keď miesto teba zostával strach so mnou sám, keď úzkosť rástla v žilách ako ortuť v teplomeri k budúcim horkým horúčkam. Som iba sprevádzajúci ťa tieň. Viem to, a predsa sledujem ťa napäto, len trpkosť stáročiami obáv oťažela na kameň, už nevládzem dnes za tebou ísť s takou ťažkou pamäťou. Chcela som ti byť všetko, o čo láska stojí, alebo aspoň klapka na písacom stroji, nech sa ma tvoje prsty dotýkajú, byť kockou cukru v šálke tvojho raňajšieho čaju… Viem. Viem, a preto všetko vo mne mlčí. To za tebou ja nešepkám, dnes je to iba dážď, no priznám sa, bolí ma, že ty to ani nezbadáš. Dnes už som súčasť melódie v inom kľúči, aj keď sa obzrieš, nič viac nestratíš. Pamäť mám v hlave ťažkú ako bralo. Nedostala som nič, keď chcela som len málo. Tak ako zima v lužných lesoch sedí vo mne tíš; vzďaľujúca sa pieseň zavše preletí mnou v kŕči, však viem už. Preto všetko vo mne mlčí.