ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 15. Augustovi Horislavovi Škultétymu

V Břetislave 26. února 1843^[276]

Predrahý Horislave!

Ostatný Váš list,^[277] hlavne ale tých pár riadkov, čo ste o Čechoch a Slovákoch a česko-slovenskej literatúre a nemožnosti slovenskej, napísali, nedá mi pokoja a nedá mi odpoveď zo dňa na deň odkladať. Vy, jako píšete, uznávate, že Česi sú rozdílní od Slovákov, t. j. že to „co o nás a o našem určení sem mluvil pravdivé jest“,^[278] a síce odvolávate se na treťoročné rečnícke zasadnutie,^[279] v kterom sa o tom vravelo „dosti pěkně“, jako píšete. Áno dosť, vskutku dosť pekne sa vravelo na ten čas: ale naskolko sa pamatujem, bol tam už rozdíl urobený mezi Slovákmi a Čechmi, tento ale rozdíl bol vtedy ještě len malý a nevidel sa takých následkov, jako teraz, keď sme sa lepšie poznali a z vetšího rozdílu na večie rezultaty zavierať sa naučili. Ale čo tam potom. —

Vy tedy uznáváte, že sa Česi od Slovákov podstatne delia, že našo povolanie je druhé a druhé Čechom, tedy že sme dva rozdílnie kmeni, a sice rozdílnie i historiou i duchom i rečou i budúcnosťou — to tedy stojí: prečo že tedy nechcete pripustiť, žeby Slováci svoju literatúru od českej oddelenú mohli a museli mať? Čo je reč to Vám sotva bude treba vysvetlovať, tedy Vám len pripomínam, že reč je vytvor a obraz ducha na to utvorená, aby sa duch skrze ňu vyviňoval, a predne aby sa mohol ukázať čo je, aby bol skutečným, aby bol duchom — bez reči sa duch nemôže mysleť. Ale ponevadž si reč duch tvorí, tvori si ju podla stupňov svojho vyvinutia, tedy reč si duch i vyvinuje. Z tohoto už zavierať musíme, že jaký jest duch, taká jest i reč, a jaká reč, taký jest i duch. Rozličnie ale duchy rozličnie majú formy svojho vyviňovania a rozličnie prostredky, bez kterých vlastných forem a prostredkov samým sebou utvorených sa vyviňuvanie ani mysleť nemôže. Toto sú axiomata, kterie samy sebou stoja a stát musia. Jestli toto zapierat by sme chceli, načože sa Maďarom protivíme? Preč neprímeme račej jich reč, ale sa trápiť a prenasledovať dáme a trpíme račej, jakoby sme v pokore sa podrobili mocnej vôli božej? My nespravedlive robíme, jestli svoju reč za nespôsobnú k vyvinutiu nášho ducha uznávame a zpôsobnejšiu, krajinským zákonom odporučenú a vtisknutú neprijímame. Z toho ohledu naše odporovanie by vskutku nič inšiu nebolo, len hlavatosťou a zúmyslným protirečením sa zákonu. Všecko jedno či jednu cuzú reč prijať či druhú. Ale mi odpoviete, že česká najbližšia jest. To je pravda, ale preci je ni naša, je cuzia, nevyrostla z ducha nášho, a tedy je ani nie ten vyvolený prostredok k vyvinutiu nášho ducha. Toto ale heterodoxom o maďarčine neberte tak prísne hore; povedal som len, čo by sa asi z toho zavierať dalo.

Tak sa mi zdá vy sa pri zastávaniu česko-slovenskej alebo českej podla Vašho, literatúry podopierate sa na princíp čtyroch literatúr slovanských vzájemnosti Kollárovej podla reckých, vyznačených. Ale princíp tento jest bludný. Že Rekovia mali čtyri literatúry, nenasleduje, že by sme my tiež tolko mať museli. Pravda že náš život s reckým má velkú podobu, ba práve ten samy jest z nekterého ohledu, ale len z nekterého, a preto recký život len momentom našho jest, preto sme my nad Rekmi, a preto i literatúra naša vyšej musí stát. Pravda tiež, že jednota a čím največia rozšírenosť jednej všeobecnej literatúry, jako to k. p. u Nemcov vidíme mnoho dopomáha k vyvinutiu ducha, zvlášte že ho usnadňuje; ale táto jednota vyvinie nevyhnuteľne jednotvárne ducha. K tomu princíp náš je naskrze rozdílný od nemeckého, u nás je nie, aby tak povedal, jednotná jednota, ale jednota v rozmanitostí, která pozdejší síc vyviňuje ducha, ale tým jisteši, tým vyvinutie to večú budúcnost, trvanlivosť v sebe má, a tým ono je všestranejšie. My sme už od prírody k tejto rozmanitosti určení a k jednote duchom všemohúcím, a rozmanitosti sa len šťastne vyvinúť mohúcím a v jednote svoje vrchovisko majícím k jednote povolaní. Že tomu tak jest, pozrite na slovanstvo, a že nás kmenov jest nie čtyri uvidíte, že i ilirizmus tak jak ho Gaj^[280] mať chcel abstraktným len bol a nie skutečným, lebo Srbovie vzdelavali naveky svoju srbskú literatúru a zvali sa naveky Srbmi. Tu mate, že nikdy neboli čtyri literatúry.

Čo ďalej vravíte, z toho vysvitá, že sme my k večnej službe zakľatí, že my nemôžeme mať samostatnej literatúry. Toto je len na povrchnosti veci založené: čo sa vnítrnosti dotýče, o tom som sa zmíniu, pravda viacej assertoricky,^[281] nič nedokazuje, nebo mi čas obširnejší rozviesť vec nedopúšťa. Vy radíte ku zoslovenčeniu češtiny písať a robiť; veď sa písalo i teraz a doteraz užívali sa slovenskie formy kde i tu a síce takie, kterie sa s českými takmer zrovnávali, lebo volajú, nosia, ani sa krem Hollého nikdy neodvážia písať: ale či jich prijali? či nepristrihujú, neprestrihujú a neprešívajú naše články ta poslanie podla svojho? Či chcú svoju reč československou mať? Naskrze nevidím. My budeme v našich formách, ale česky písať — dobre — či ale myslíte, že jich Češi prímú? Pochybujem, lebo sa zo dňa na deň viacej zamorujú do svojej češtiny. Budeme tedy my sami písať československy, budeme amfibium,^[282] ani to, ani to. Nebudeme nič. A keď máme byť amfibii, prečo ni račej Slovákmi? Vy sa bojíte jiste toho, že my nebudeme môcť udržať svoju literatúru. Ja som ale odporného domnenia. Kolko kníh naších kupovali posavaď Češi? Najviac 50 ex. Ale či nám tie knihy kupovali katolícke kňazstvo? či to písalo? Ztratu kterú by sme na odberateloch v Čechách utrpeli, nám katolíctvo a mešťanstvo k svojmu s večím zapalom sa priviňujúce, jako k cuzému, vynahradí mnohonásobne. Duch mladý, který sa na Slovensku dvíha, povzbudí mnoho spisovatelov, kterí sa nad Čechov postavia, a spisom svojim do celého slovanstva cestu otvoria. A tak zrostať bude počet i spisovatelov i odberatelov, lebo sa každý v svojom doma najde. Ja neviem, jako to druhým ide v češtine, či tak ťažko jako mne? Či ste vy necítil ťažkosť pri svojich básniach a úzkost, zodralost, končitost od českých forem a reči? Či váš jen slovenský duch sa necítil jako zošnurovaním?

Nechcem ale ja týmto partikularizmus slovenský, kterého u Slovákov chvalabohu nieto, vzbudiť, ale nechcem ani s obetovaniem sebe cuzí partikularizmus, který jak náhle by zbujnel, velmi by celku mohol prekážať, napomáhať. Nechcem sa ja obetovať k svojej i ostatných bratov zkaze obetovať cuzému, ale sa chcem obetovať sebe, aby som slúžil i sebe i ostatným. Jinač toho možnosť nevidím. Odpíšte mi, prosím Vás, o krátky čas, čo myslíte.

Ludevít Noviny^[283] bude v tej reči a tou dobropísebnosťou vydávať, jako teraz píšem, tak to chce mať celé Slovensko i slovom i vskutočnosťou, tak sa môže úfať odberatelov, tak môže očekávať vyplnenie a do života prenesenie svojich zámerov. Turčanských 148 zemanských podpisov^[284] tak chce mať, tak chce mať oravské katolícke kňazstvo, tak chcú mať včecí. Slováci tedy jak vidíte chcú byť Slovákmi, a to sa musí stát skôr, pozdejši: najlepšia ale príležitosť je teraz pri Novinách.

Dňa 22. t. m. bol tu district. convent;^[285] Čo sa na ňom uzavrelo jest asi toto: Kandidovali na mesto Bukvovô troch, a síce Ludevíta, Kanku a Tomku,^[286] sekretara Zayho. Pomyslite si Ludevíta nám do jednej kategorii položia s takými — lumpália. Chceli by sa ho takto striasť, ale nepôjde. Popoludniu na prednašaniu sa smial, že sotva mohol hovoriť. Ale kto by sa jim nesmial? Ďalej: unia^[287] bola jednohlasne a bez odporu prijatá; pracovať na nej boli vyznačení v každem seniorate 7 politici a dvaja kňazi, tento ale hanebný počet kňazov k tak velkému politikov bol preci zvečený. To je veru smutné, že naši kňazia tak sa dajú šlapať; už to navrhnutie 7 politikov a 2 kňazi svečí o prevracenosti časov a krajov našich. Ale dá boh, že prídu na mesto bruchopascov tací, kterí budú vedeť a chceť seba a svaté práva náboženstva zastávať, kterí budú vedeť a chceť nohama šlapanú vážnosť náboženstva a jeho služebníkov i navrátiť i navrátenú zachovat skutkom i slovom. Deputovaní boli na ostatok inquisitori^[288] na 15. brezna do Pešti, kterí tam Slovákov a representaciu inquirovať majú. Mne sa všecko zdá, že to dústojný zoslaniem representacii Tihanymu urobil.^[289] Lebo kym nemal representaciu len vraveli, ale nič istého neustanovovali, teraz docela jinak. Jestli ale z každého dištriktu (dvaja) vyvolení budú za inquisitorov, myslím že nesroste na španielsku.

Také je huncutstvo na svete — ten súčasne pýtal representaciu pro privato usu, a teraz jako ju zachoval. Pýtal aj od Čaploviča, ale mu ten zrovna odoprel. Dústojného dobrotu znajú posmešili užiť k jeho zlému.

Gemerčania sa tedy vylekajú,^[290] — no nech sa len vylekajú. Radu p. Dústojného a Čechovu,^[291] z ohledu pasu si vážim, ale nebudem podla nej pokračovať — cesta je to zdlúhavá a omrzlá. Ludevít mi radí, že by som si len tu vzal od mesta, jako on urobil, v čom mi i svoju pomoc prislúbil: takto myslím i já urobiť. Jestli ale dústojný pán, tým dač inšího chce dokázať, t. j. je i proti pachoreniu stoličných zvetrelcov, pas preci dostať musím: milerád i prácu i čas obetujem, milerád i trochu mrzutosti podstúpim.

Tedy moju matku nabaláchali^[292] ti hlupácí? Písal som jej hneď na druhý deň obširný list. Ješte dobre, že je nie obyčajného ženského temperamentu, a že mi nahráva všecko na vôľu, lebo by jinač do nových pletok zamotať sa mohol, které teraz chvalabohu nemám a robím svoje veci, jako chcem a jako veci chcú.

Seberiniho návrh,^[293] v tej ale forme, že sa úroky na vydávanie kníh pre ľud vynaložia, a tak aspoň zaklad matici bude položený, je pekný. Hojčov^[294] ale sa ani mne nezdá, ani Ludovítovi. Chce s tým cestu učenej společnosti pripraviť: ale jestli sa nestraným okom po sebe podívame, k tomu čas ješte neprišiel. Základ učenej společnosti sa tu pri novinách položí,^[295] nach len začnú vychádzat.

Marko^[296] nás požiadal o nekteré veci, prednášanie a začal som s nim dopisovat o vedeckých vecach. Marko bude chlap. Má dobrú hlavu.

Na Palkovičov Obzor^[297] zbierame peňiaze a po v. noci pristúpime k práci. O dustojneho vydanie sme požiadali Kadavého,^[298] ale neodpovedá. Jestli nepríme, my sa o to postaráme. Nech len odpovie. Palkovič sľubuje pamatovať na ústav.^[299] Seberini mu písal, že sa on všeckého, čo by očekavať mohol odrieka, len aby na Ústav viac dal. On povedal: Veť som ja na to už myslel.

Sbohom Váš Vratislav

To čo o slovenčine píšem, zadržte len u sebe, aby Kocúrkovania napred nekovali obruče na planétu rozpadnúť sa majícú. Odpíšte mi, čo myslíte o tej slovenčine, celý ústav a Ludevít sú celou dušou zapálení za ňu.

List 16. Augustovi Horislavovi Škultétymu

V Břetislave dňa 15ho 7ber 1843^[300]

Predrahý Horislave!

Veru by som nebol pomyslel, že sa so mnou tak zvedie:^[301] nuž ale čo že robiť, keď naša vec to tak chce mať, nak bude i za to p. boh pochválen. Keď som prišol, velmi som sa obával, že Ludevít nebude môcť zostať pri námestníctve; lebo, ak som sa dopočúl, p. Bajči p. inquisitorovi^[302] dal ruku na to, že Ludevíta nielen od námestníctva, ale práve z Bretislavy odstráni. Na toto ostatné by sme boli síce videli, akoby sa mu bolo poviedlo, ale už na prvé sa mládež slovenská i s Palkovičom silný, čím najsilnejší odpor položiť strojila. Mezitým, čo sa tu jedni k strašnému udereniu, druhí k silnému odrazeňú strojili, tretí za nás i za sebe strachom bledli, generál. konvent^[303] inquisitiu a celú našu vec cavikov nevzal, skrze čo sa stalo, že i tu povesti i strojby celkom prestali. Tí páni sa nemali už s čím a pred kým ukázať! Tak tedy zostalo (na) pokoju a myslím, že pres celý rok tak zostane. Lud. začal predvčerom prednášať hist. slov. Ústav mal už troje zasednutí, počíta vyše 60 údov, medzi kterými sú i dva Poliaci a gospodin Psotií.^[304] Je toho hodná masa, ale čo sa nových dotýče, doteraz veru takmer len masa, ktorej ešte do chrápy ducha zadúchať treba. Na novom bratislavskom svete sa ani orientovať nevie. No ale tak to býva pri slabostve z jednej strany a velikosti z druhej — i z tejto masy sa vyberú šuhajci, čo okovy masívnosti bude vedeť zo sebe strásť a ďalej za skúšenými duchovnou cestou pobežia. Medzi novými sa mi najlepší páčí Kmeti.^[305] Výbor si tiež dobre počína. Teraz ústav pred sebe vzal vydať podobizeň Madvovu,^[306] t. j. onoho kňaza katol. v Rudnom, čo si umením liekárským evropejskej povesti získal. Neprikročí ale k nej skorej, len keď s Dústojného obrazom bude hotový.^[307] Ešte nám neprišli zo všiad pomoci. Prosím Vás, soberte to čím najskorej a pošlite, aby sa vedelo, ako veci stoja. Ferienčíkovi^[308] môžete tiež trošku naštrknúť. Dobre by bolo i to, keby ste sa s obrazmi Palkovičovými,^[309] čím najskorej pousilovali, lebo sa tu peňaze teraz veru treba. O odmalovanie Dústoj. som mal veru starost, lebo som s tými obrazmi, čo som videl, nebol spokojný a o maliarovi nablízku som nevedel. Ale je už šecko na meste — Klemens^[310] o pár dní má prísť do Liptova skrze Bretislavu, my ho o odmalovanie p. Dústoj. a Madvu požiadame, a on to po ceste šecko môže vykonať lacnejšie ako druzí a snád i lepšie, lebo ako Hroboň^[311] hovorí v trafenú je majster. Prosím Vás, porobte dakie poriadky s Wochom^[312] o Palkovičove obrazy, na které sa ešte u mojej materi, ale velmi málo; ja to tu ani nemám poznačené, komu som kolko dal.

Medzi besedou, ale aby ste vedeli, čo sa so mnou stalo a čo pomýšliam, — kým sa s gener. konv. vec nerozhodla, Lud. o námestníctvo bol (v) strachu, nechcel ma tedy za hodný čas, až vraj tu nebude lokálnikom, pustiť. Ja som tu zostal, a chytil som sa mnou donesený a od ústavu prijatý návrh o vydávaní povesti a piesní,^[313] pomaly uskutečňovať, alebo račej do uskutečňovania jeho sa chytať. Vec sa tak rečeno už rozhodla, a ja by pre nebezpečie domov mohol odísť, ale zase toto tak rozpaprané zanahať nemôžem. Zostanem tedy tu, až s tým hotový budem. Jestli ale dotedy privilegium na noviny by došlo, tak zostanem tu až doteraz roku, kým sa dakto z Nemeckej z našich navráti, lebo na ten čas Lud. žiadneho pomocníka nemá, bez ktorého sa na žiadon spôsob zaobísť nemôže. Jestli by sa takto malo stať, ja Vám dám zavčasu naznámosť, a potom by ste moje nekterie veci do Brezna doprovodiť pomohli. Tie moje knihy, či sa už poviazané? Oddajte ich materi mojej a vypýtajte si, čo príde za ne.

Teraz prezerám Geografiu rukopis Horňanského^[314] (rechtora zo Šamorína) pre školy má sa vytlačiť — že vraj vy máte jeho Katechizmus tiež v rukopisu, jestli ho máte, tedy že nám ho čím najskorej pošlite. Piesne, povesti zbierajte pre boha, alebo dajte zbierať, čím najviacej a posielajte sem.

Od Konsilium prišla na noviny tato opinia; Licet multiplicatio novalium curis et intentionibus Suae Sacre Majestatis non respondeat, quam tamen omnes in regno existentes nationes novalia sua habeant, a clementia Suae Majestatis unice dependet id, utrum et Slavis tribuantur.^[315] To je dobre. Košut turč. už zas poslal — vie o tom — representaciu s 617 zemanskými podpisy v záležitosti novín.^[316] — Jestliže Homola^[317] už bol, všemožne ho k tomu majte, aby započal zbierat. Povecte to i Jonatanovi,^[318] kterého pozdravte. Budúcne viac. Sbohom Váš

Janko Rim.

List 17. Augustovi Horislavovi Škultétymu

V Bratislave dňa 14./10. 1843^[319]

Drahý Horislavko!

Už by som bol aj rád dačo o Vás sa dozvedeť, a tak sa nehlásite ani jedon:^[320] nenazdajte sa ale, že Vám za to kapitole budem čítať, lebo viem, že ste to len preto neurobili, že ste nevideli potrebu.

V predošlom mojom liste som Vám písal jako by povesti mali byť štylisovanie t. j. jako Hroboňov Tulipán v Pozorníku.^[321] Ale sa mi ani to celkom nepáčí — nemá prostoti a plnosti, ktoré by ja v povesti rád videl. Tu Vám posielam z mojich ednu. Prosím Vás, až ju prečítate, pošlite ju aj s pripojeným lístkom p. Reussovi.^[322] Tedy len zberáte, zberáte — pánboh Vám pomáhaj! Ale obráťte pozornosť aj na obyčaje — Lucia, vianoce, svadby, krštenia, povery, čary; ďalej na báje, pri týchto ostatných by som rád bol, čo by boli aj topografickie opisy — k. p. pri báju, čo kdo robí, sebe robí, aj opísanie mesta na ktorom báj ten prebýva. Jánošík je náš prostonárodný dobrodružný víťaz, tak pekná materia podáva na rozličné básne, a preca ho nemáme zobranieho a vsporiadanieho. Prosím Vás, pozbierajte roztrusenie báje, dáta a pomôcky ku krásnej básní, zvlášte keď tam takú hojnosť toho máte. Aj na toho musíme pozornosť svoju obrátiť.

Máte Vy hádky, čo ste ich tu zobrali u seba? Jestli ich máte, pošlite mi ich čím skôr. Zbierky čo tu mám sú dosť bohatie na piesne, príslovia a povesti, ale hádok som v nich len asi 200 a asi 100 — 120 vtipných otázok našol. To sa mi málo vidí. Na prislovách a porekadlách by som chcel aspon fundamenta jakie takie prostora rodnej vedy vystaviť, slovenskej. Povesti budem filologicky rozoberať a zvlášte mythologii a poesiu z nich vylopavať a spoločenský život. Pošlite čo máte.

Či Ferienčík už dačo zobral na obraz Dostojnieho pána?^[323] Či ste už peniaze za Palkoviča inkasovali? Veru by sa tu už zišli.

Gáber Janko^[324] píše, že je chorý — pánboh ho pozdrav. Čo robí Vozár?^[325]

Váš (divotvorný) zázračný človek^[326] je našou aj ešte so 3 povesťmi — už som ho vypracoval. Pekná je to povesť a celá: ale trochu pomútená.

Zajtra má byť na sneme horezjatá resolucia za vládu Horvátov. Od jej príchodu nebolo krajinskieho zasednutia, aby Horváti nemohli lat. hovoriť. Čakali na inštrukcie od stolíc. Hovorí sa, že ju neprímú, a že snem bude rozpustený. Dostojnieho p. písmo palat. došlo.^[327] — Ludevít prednáša.^[328] Listov sa hrozná sila zhrnula takých, že strom povalí. Keby podla nich mal robiť, že by musel ziať pištol a Baj. do stre(ly)^[329]

Už sa preca ráz známe postaviť. A už bude dačo z nás. O novinách^[330] nič novieho nepočujeme. Nitra^[331] sa censuruje.

Sbohom