Piesne na teraz

Miluj vlast, ty krásne žitia zahrady, Hory, doly, rieky a miest ohrady; Lež to hruda len, Z hrudy a kämeňa a bude kämeň. Miluj vlast a živé cti v nej pamiatky: Starých dejov povest, nových počiatky, Mená hrdinov, I padlých i živých národa synov. Miluj vlast, kde národ tvôj sa oslavil A potom tisíc liet služby vybavil, Aby zase v nej Vyzdvihol stanicu^[2] slobody pravej. Miluj vlast ó Slovák! na nej viny niet, Že na šiju tvoju vložil jarmo svet, Že svet na Uhriech Slovákom byť, rátal za zradu a hriech. Niet viny na vlasti; národ vinen je, Že vo vlasti svojej v potupe hynie; Slámku objímal, Za hrudu krev cedil, kvory sa trímal. Lež nemá tak viacej — svedok je Bôh — byť! Národom Boh dal vlast a právo v nej žiť; Národ vlasť najde, Vlasť však bez národu na veky zajde. A Slovák miluvať v národu chce vlasť, Vo vlasti za národ žiť a život klásť; Vlast si vziať nedá, A národ svôj slávny tiež nezapredá.