Piesne na teraz

„Kedyže precítne Kedyže sa zbudí Veliký ten počet Dobrých Slávy ludí?“ „Ach neplač! rodina Jedna druhá vstáva, Iba Slovák v Tatrách Pokojne vyspáva!“ „Nuž kedy milý môj Životu uveríš? Kedy si lalijou Klobúčik podperíš?“ „V strakatých tisícoch Hromád vycifrených Nenajdeš prs láskou K národu zvlnených. V krčmách lomcujúce Kabátov rákoše, V táraní do sveta Hladajú rozkoše. A pánov kočáre Sem tam sa zvážajú, Lež slávu národa Na mysli nemajú. I čiernych, červených Pásov a talárov, Na stá na tisíce Duchovných vrchnárov, Za zlatým stoletia Vidno kvapiť bálom, S životem národa V odpornictve stálom. Ach všetko sa budí, Tvôj svet už povstáva, Slávie, len Slovák Ešte si pospáva! Lež i ten precítne, I Slovák sa zbudí, Keď bude viac v svete Spravodlivých ludí!“ „Zobuď sa milý môj A staň v rady živých, Tak bude na svete Viacej spravodlivých.“